Po odbočení v Limbachu začína okolie vyzerať akosi povedomo. Už som skoro zabudol, že takto rok dozadu som tu bol na biku v rámci rehabilitácie operovaného kolena. Dnes, chvalabohu, žiaden bike, v kufri sa tešia na výlet matrace, ktoré celý máj kvasili v komore, keďže som si doliečoval zranenie chrbta.
Nočný dážď sa postaral o solídne blato na ceste a iba s malou dušičkou nachádzam bouder. Previs je až prekvapivo v pohode, výlez síce mokrý, ale tam sa už chlieb neláme. Postupne sa rozliezam v Chochmese, Rebríčku a Vtedy na východe. Kvalita skaly je prekvapujúca. Ozaj prijemné lezenie po dobrých lištách. Podmienky celkom ok = síce vlhko po daždi, ale na jún pomerne chladno.
Po rozcvičke listujem daľšiu stranu sprievodcu a púšťam sa do Dlhoprstých, Strč prst skrz krk a Bálu divožienok. Charakter bouldrov mi sedí, ťahy po dobrých lištách a na pár pokusov preliezam. Prekvapený hladkým priebehom rána sa púšťam aj do Intimity – dnes to sedí: som sám, užívam si ticho lesa. Spoločnosť mi robia iba čvirikajúce vtáčky a komáre.
Po hodinke pokusovania s dlhšími oddychomi (15 krokov v bouldri, však to je skoro cesta) sa darí preliezť a moja spokojnosť s priebehom zamračenej soboty narastá. Skúšam ešte projekt, ale na ten už nie je síl a budem sa musieť vrátiť. A to rád. Kolárka je ozaj priíjemne miesto s veľmi kvalitným lezením.
Chvalabohu existujú na svete pionieri ako Oli. Usilovne objavujú, čistia, dokumentujú a spríjemňujú život nám, bouldrovým lenivcom a konzumentom. Musím si vstúpiť do svedomia a na najbližšiu návštevu Končitej, alebo inej oblasti, pribaliť aj oceľovku. Možno by som raz niekomu pripravil takú peknú sobotu ako mne dnes Oli.
Cyril
Komentáre