Velá na otočku

Sviatočné utorkové ráno samozrejme nebolo úplne bežným ránom. V rozgajdaných trenkách som na balkóne pochlipkával horúci čaj. Popri tom, čo mi figliar vetrík šteklil miesta, kam by sa cez tesné slipy isto nedostal, som sústredene analyzoval stav počasia. Bolo to príma, čiže s vyslovením prognóz som sa vôbec neponáhľal. Až keď suseda začala hlasne zvolávať deti na obed, zistil som, že ak chcem naozaj ísť, mal som byť už dávno na ceste.

Velá patrí medzi tie lepšie a zároveň relatívne rýchlo dostupné oblasti aj z Bratislavy. To v praxi znamená cca 180 km a niečo cez dve hodiny cesty. Ak nerátam vápence a zlepence, tak bližšie je už len Kozel (taktiež reprezentant moravských pieskovcov), Lidečko (s pár bouldrami), zakázaný Pulčín, Aggstein, Hartenstein a rýchlejšie viete byť aj na Končitej a Pukanci.

V staršomčlánkusom písal, že Velá je ideálna oblasť na jednodňový bouldering. Škoda, že pol dňa bolo za mnou už v Skalici. Nič to. Vykúpenie vidím v neskorom západe slnka. Štrikujem si to po moravských okrskoch a nesmierne sa teším, že fasa partička tunajších cestárov mi pripravila edukačné obchádzky pahorkatinovým vidiekom. Niekoľkokrát vidím v diaľke Zlín ale následne aj veľkú oranžovú šípku – a šup ho opreteky s kombajnmi, veď deň je predsa dlhý.

Dlho mi je. Snažím sa krátiť si cestu konverzáciou so spolujazdcami. Nech robím čo robím, nikdy ma svojou odpoveďou neprekvapia. Kašlem na to, sústredím sa radšej na jazdu.

Podarilo sa. Zhadzujem z chrbta bouldermatku a chytro pozriem na hodinky. Štrnásť nula nula. No nevadí, hlavne že už chrochtám pod balvanmi. Veď teoreticky mám k dispozícii sympatických 7 hodín lezenia. Lenže, ako som sa sem ponáhľal, myšlienka o nedávnych výdatných dažďoch nestihla zabaviť moju myseľ v potrebnom rozsahu.

Lezečky na nohách, mádžo na rukách, nadšenie v krvi a …. samozrejme vlhký balvan predo mnou. Náhodička. Skúsim ďalší. Vyzerá celkom sucho. Hop tam jeden sit-startík, prvé tempo, pod rukou sa začína vytvárať nadrolený piesok. Zle je. Vlhký. Prechádzam k ďalšiemu. Detto. Takto sa dostávam až na vrchol kopca s posledným zaujímavým kameňom. Myslím na všetky suchoprodukujúce veci, ktoré ma len môžu napadnúť. Pomedzi fény, nahrievacie pištole a silné slnečné lúče sa mi do hlavy predierajú aj katastrofálne myšlienky súvisiace s absolútnym fiaskom dnešného výjazdu.

Kameň môjho záujmu našťastie nie je beznádejný. Začína pofukovať vetrík, vykukujú aj prvé slnečné lúče. Niečo z toho dnes ešte možno bude.

Ubehla ďalšia náročná hodina. Aby som bol úprimný, stála ma jedného tuniaka, ochutený malinový tvaroh a raz toľko očakávaní. Počas tiahlej konzumácie som stihol oba bouldre na cieľovom šutriaku veľmi pedantne teoreticky podchytiť. Mal som dojem, že neexistuje nič, čo by mi ich mohlo brániť vyliezť s páskou na očiach. A tak som sa pustil do boulderingu. Hodiny ukazovali pätnásť tridsať.

Nastupujem zo sedu, plesk jedna ruka, tresk druhá a zrazu sa teória prestala kamarátiť s realitou. Trenie je hlboko v mínuse a ja sa trošku zamotávam v programe. Emocuc 7A+ ma v týchto podmienkach príliš nešetrí. Od konzervy tuniaka vyzerá všetko ľahšie.

Zakrátko ma napadá alternatívny postup, spočívajúci v trojitom prechyte jednou rukou, a už hobľujem výlez. Odfajfknem a pozornosť preorientujem na Eso Rimmer 7B. Opäť to vzhľadom k súladu s teóriou nie je ideálne. Nutné zmeny ma stoja pár pokusov. Číslo bouldra sa ukrýva v jeho výleze. Momentálne je to jedna z vecí, ktoré ma nepotešili, keďže je zlý a podmienky sú ešte horšie.

Osamotenému bouldristovi sa nechce oddychovať. Rúbe jeden pokus za druhým. Každý druhý končí škrkátkom z oblého výlezu. Ani by ste neverili, ale do hodiny strácam použiteľnosť. Ruky sa mi začínajú kruto vysmievať. Devätnásť nula nula. Prehnala sa mnou jemná nervozita. Času je málo, síl a kože tiež, predposledný pokus..

Vraciam sa k spôsobu, ktorý som hneď na začiatku zavrhol. „Veď tam by som aj tak tú pätu nevyložil…“ Podarilo sa. Prečo musí na mňa ten vnútorný hlas vždy tak nepresvedčivo prehovárať? Ako ho mám potom brať vážne?

Nastupujem do auta ľahší o pol kila kože. Pár hodín boulderingu, pár hodín v aute, je teda čas bilancovať. „Malo to vôbec význam trepať sa sem?“ pomyslím si. Ha. Veď hodím túto otázku do pléna mojim spolujazdcom.. (aj keď dobre viem, čo povedia).

Oli.

Komentáre

  1. Tak tento je vazne dobry...povedal by som, ze najlepsi za poslednu dobu. Od opisu rana, ktore pebavilo, navnadilo, cez zapletku s mokrymi sutrami az po happyend so stastnym koncom :) Oli, oplatilo sa, ked uz kvoli nicomu inemu, tak len kvoli tomuto clanku sa tam oplatilo ist... Nabuduce ked budes chystat nejaku jednodnovku (resp. parhodinovku), kludne daj vediet.
    Mato
  2. Jaj, vdaka Mato, to ma velmi tesi.. Samozrejme, takmer vzdy sa oplati, len niekedy treba ubrat z poziadaviek a ocakavani. Aj ked som vyzeral akoby ma dva kilometre nahateho po dialnici kamion na povraze tahal, som rad, ze som si to na tom balkone rano nerozmyslel.
    Oli
  3. namakany clanok..ma telo aj dusu!
    Figa
  4. Zaujímavé čítanie. Zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Aká hornina tvorila ten nádherný balvan ?
    Mária Bizubová
  5. Zdravim Vas, je mi ctou, ze ste zavitali na nasu skromnu stranku. Vidim, ze uprimna laska k hornine posuva Vas zaujem o nu aj do inych ako akademickych vod. Ale ved, tak to bolo vzdy. Vase hodiny boli pre mna tym najkrajsim zazitkom z celeho 5rocneho studia. Schopnost spravit z obycajneho sedeho kamienka od zeleznice drahokam, ktory bolo razom radostou potazkat si. Vyprovokovali ste vo mne zaujem a radost zo studia. Jeho dozvuky tak vo mne rezonuju neslabnucimi tonami. Za to Vam dakujem a prajem nech mozete este dlho rozdavat to vzacne co je vo Vas mnohym a mnohym studentom... Balvan tvoril hrubozrnný pieskovec (Hostynske vrchy). Na tomto uzemi sa pomerne casto obnazuje. Kozel pri Korycanoch, Rusava, Lidecko - vsetko su to krasne pieskovcove oblasti. Na prechadzku/exkurziu urcite odporucam Pulcin na pohranici so Slovenskom - nadherne skalne mesto (s mensimi balvanmi), ak ste teda uz neboli.
    Oli
  6. Bože, Oliver, také krásne uznanie svojej práce som ešte nikdy. nedostala. Ďakujem Vám. Ten obyčajný šedý kamienok od železnice či spod električkovej trate bol určite paleobazalt či melafýr - madlovec, jeden z mojich obľúbených šutrov. Priznám sa, že som Váš záujem o geovedy aj cítila, možno preto som si Vás ja lepšie zapamätala. Čo sa týka Moravy, poznám iba Páľavu a Jeseníky, v ostatnom mám rezervy. Snáď niečo ešte dobehnem. Nedávno som bola v Barrandiéne, Česi si úplne inak vedia uctiť kamene a všetko, čo s nimi súvisí. Majú veľmi veľa geoparkov. Pred časom mi vyšla knižka Kamene. Rada by som Vám ju venovala. Pošlite mi prosím adresu. Prajem Vám všetko najlepšie a ešte raz ďakujem.
    Mária Bizubová
  7. ake pekne rozhovory :)
    kleine
  8. Knizka je paradna a uz ju samozrejme mam ale s osobnym venovanim by nabrala inych rozmerov. Adresu Vam urcite poslem. Dakujem krasne a nech sluzi zdravicko!
    Oli
  9. Nadhera...
    Miro Kalinay
  10. Ten rozhovor som myslel :), ale aj clanok samozrejme...
    Miro Kalinay
  11. Ešte raz Vás zdravím. Knižku Vám aj s venovaním pošlem. Inak článok je skutočne mimoriadne čítavý. Ešte raz som si ho prečítala a popritom som si spomenula na Váš elaborát z prváckej exkurzie. Odložila som si ho. Aj ten bol veľmi pekne a zaujímavo napísaný. Aj fotografie z túr ma oslovili. Oceňujem z tohto aspektu FB. Naši študenti veľa chodia po horách, čo ma veľmi teší.Cez fotky sa to tých terénov dostávam aj ja. Tak ešte raz ďakujem a želám krásne a na zážitky bohaté leto.
    Mária Bizubová
  12. Ešte som zabudla. Nenapísali by Ste nejaký príspevok o boulderingu a celom projekte aj s fotografiami do časopisu Geografia. Som tam v redakčnej rade, iste by to bolo pre mnohých zaujímavé.
    Mária Bizubová
  13. Oliver, som rád, že si neštudoval gynekológiu.
    Fefe
  14. Fiha, to je velmi zaujimava ponuka, napisem Vam mail a preberieme podrobnosti. Vdaka.
    Oli
  15. Fefe, si zabil brácho :D Davno som sa tak schuti nezasmial...
    Mato
  16. ahoj, este si v ramci moravy vynechal relativne dostupnu Bystricku. Material hruby piesok, boldriky celkom pekne, roztrusene na velkej ploche. V.
    vladisko
  17. Caues Vlado, no jasne, dik za doplnenie. Este som tam nebol, tak mi to trosku vyfucalo z hlavy. Som na Bystricku strasne zvedavy..
    Oli

kleine

Zrušiť