Veľká noc nad Ticinom

Oli
15 ľudí je už tak komplikovaný počet, že s niektorými som sa nechtiac aj dvakrát privítal. Naozaj. Tento zájazd by nám mohli závidieť aj populárne cestovné kancelárie, pretože dať dokopy toľko ľudí cez tak úzkoprofilovú disciplínu akou bouldering je, považujem za mimoriadne jedinečné. Asi máme skvelý marketing, lebo to sme nesľubovali ani dobré počasie.

Od nováčikov, cez stálice až po žijúce legendy. Kategorizácia bez absencie. Vravíme si smer Ticino ale už na prvej rovinke nám Transit nesmelo dáva najavo, že sme ho možno trochu predimenzovali. Posledný výdych turba a my začíname losovať kto potlačí na prvom stúpaní. Pozitívne myslenie je tým, čo nám nechýba. Prichádzame do Viedne a plechový kryt z výfuku je zase to, čo nám odteraz bude chýbať. Nič to. Veď niekde treba aj ubrať.

foto: Oli

foto: Oli

Kilometer po kilometri sme sa ďalej predierali hustým dažďom. Každý kopec bol súboj očí s vozovkou. Ani Hitchcock nevniesol do filmu toľko napätia ako Transit do tohto štvrtkového večera. Klinec pil jeden Red Bull za druhým. Došlo mi to až neskôr, že chcel pochytiť aspoň zlomok z vlastností chýbajúceho turba. Či to boli oslobodzujúce krídla alebo len pretlačený plynový pedál v dezéne jeho tenisky, šťastne sme došli.

foto: Aďa

foto: Oli

San Bernardino opäť ukázal svoju moc a teleportoval nás do slnečného rána. Vrážame do kempu a bez váhania rozkladáme stany. Keby sa Pohoda konala na krivolakej lúke, isto by u nás Kaščák hľadal inšpiráciu pre organizáciu stanového mestečka. Ocenenie za najluxusnejšie bývanie získavajú Ľuboš s Ričim, keď to vyhrotia až do predsunutej obývačky s nábytkom historického významu. Vstup v topánkach je tu najtrúfalejším prehreškom.

foto: Mišo

Pokrkvaní z cesty sa vydávame za boulderingom. Dnes nás hostí belavá žula Cresciana. Rýchlo obúvame lezečky, nech jej neúctou nepoškvrníme šišaté koberce gaštanov. Na prvej križovatke pod balvanmi sa delíme. Žehnám svojej polovičke bozkom a už ťahám Ričiho a Ľuboša na Yuriho Gagarina 7B+. To ten známy pán od skafandrov uletieť mi naposledy niekde s nocou stihol. Programovo nenáročný kúsok relatívne rýchlo padá. Ričimu sa konečne po roku darí roztvoriť ruky zo zaťatých pästí a prekvapivo rýchlo sa oťuká s rozmanitými bouldrovými úchopmi. Miestenku na svoj prvý let do vesmíru však dostáva “až“ v nedeľu. Ľubošovi je príliš veselo na to, aby sa mohol koncentrovať a po niekoľkých kameňákoch radšej velí na ústup.

foto: Oli

foto: Oli

O početnejšej druhej skupinke sa dozvedám iba telepatiou. Nič prekvapivé. Vo víroch srandy metajú sa ako dlhovlasí v davoch pod pódiami svojich rockových idolov. Niekedy hádam započuť aj hlasný štrngot. To sa Kubo v oblých výlezoch s dôstojnosťou lúčil.

foto: Adam

foto: Oli

Naše trio sa túla zákutiami druhého sektora. Poskúšame nejaké legendy a skončíme na peknej hrane Street parade 7A. Odkázaní na povinnosť si ju vychutnávame. Zakrátko sa k nám pridáva Aďúch a navrhujem ešte návštevu Mediomena 7A+ na kopci pri Dreamtime. Medzitým ako doskakujeme do výlezovej hrany, parkovisko opúšťajú dve autá. Každé z nich je naše.

foto: Mišo

Deň uzatvárame sympatickým návratom do kempu cez údolie Ticina. Občas aj pomyslíme na našich kamarátov, čo tak asi robia. Možno sedia pri teplom jedle a zapíjajú ho dobrým vínkom. Čo vy viete, niektorí majú možno aj niečo tvrdšie. Možno sú už osprchovaní a sedia v teple zabalení do spacákov. Prišli sme do kempu a všetko bola pravda.

foto: Adam

V noci dostali zabrať vodné stĺpce našich stanov. Keby spal Klinec vo svojom legendárnom príbytku, musel by ráno naspäť doveslovať. Našťastie sa prichýlil ku Kubovi a obmedzil tak aj plošné nebezpečenstvo intoxikácie.

foto: Riči

Cesta za nákupmi nahradila ráno cestu ku skalám. Drzé slnko ale nepozná prekážky a rýchlo odlúplo z krajiny vlhkú škrupinu. Valíme na terasy Cresciana. Prvá križovatka je opäť miestom rozchodu. Ideme pozrieť sektor 4., ktorý sme kvôli svojej polohe vždy obchádzali. Dnes sme chceli restovať. Takmer to vyšlo. Ľuboš síce začal šlofíkom, neskôr sme sa už ale prestriedali v previsnutom Carlo il magnifico 7A+. Bavíme sa na kameňoch i kameňákoch. Sranda končí, keď sa Riči zaľúbi do hajbolu Flug der Wildgans 7B. Dve smrtky v sprievodcovi mu nestačia a ťahá sa čierny Peter o spotera. Stále neviem, kto ich do balíčku toľko primiešal.

foto: Mišo

Prvý pád je sitom. V radoch spoterov ostávajú len tí najzdatnejší. Druhým pokusom Riči dolieza do posledného kroku. Odtiaľ by pád už znamenal nielen redukciu chytačov ale i bouldristov. To mi už ani foťák nechce zaostriť. Pud sebazáchovy zvíťazil. Kontrolovaný pád daruje život chrobákovi v hlave. Možno sa sem ešte tento výjazd vrátime…

foto: Oli

Nedeľné ráno zakopávam v kempe o štamperlíky. Akoby si zase niekto večer vymyslel volajaký sviatok.

Utekáme na Gagarina. Ľuboš s Ričim už dnešný let nezmeškajú a obaja pomerne rýchlo s finálnym madlom odlietajú. Nedeľa praje. Kúsok opodiaľ si aj ja škrtám resty prelezom Fantomena 7C. Premiérovo sa presúvame do najvyššie položeného sektora 7. S kameňákmi nám výstup ubieha veľmi rýchlo. Chvíľu premýšľam či náhodou nejdeme dolu kopcom.

foto: Oli

Vytipovaný Backgammon 7C sa nám stráca v silnom vetrisku. Volíme bezvetrie s ľahším Crapon de rabadan 7A/+. Pri svetle čeloviek utekáme ešte naprogramovať jedinečnú zubatú hranu Bergsteigerkante 7A+. Program vyladíme a za pondelkového ranného svetla s Ričim vyleziame. Myslím na to, akoby sa onen boulder liezol, keby v kľúčovom momente napríklad jemne zafúkalo..

foto: Aďa

foto: Mišo

Pozbierame našich rozrúsených mohykánov, vrátime sa do kempu k oddychujúcemu zbytku a s ignoráciou všetkých veľkonočných povinností opúšťame Ticino. Poslednú energiu obetujeme uctievaniu boha cestných stúpaní. Stačil by len jeden ateista a naše snahy ba sa zrútili. Podarilo sa. Tranzoš už za tunelom z kopca domov valí…

foto: Aďa

Ak sa niekedy pýtate koľko dní sa dá vtesnať do jednej noci, spomeňte si na tie veľkonočné. A ak sa niekedy opýtate, čo s nimi, spomeňte si kde vám bolo najlepšie.

Oli.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *