Plány na Veľkú noc bývajú posledné roky vždy smelé. Posledné roky býva v tomto období smelé aj počasie, a preto sa vždy tesne pred odchodom niekam stretávame nad meteo mapou Európy s lupou v rukách. Horko-ťažko hľadáme mikroskopické slnečné štrbiny. Našťastie, viera v pekné dni vie niekedy prekvapiť aj neveriacich a z chúlostivých teplôt pod mračnami vyčaruje azúrové bezvetrie na krátky rukáv.
Počasie bolo ochotné dohodnúť sa s nami iba na Ticine, kam sa nám nakoniec na 3 pekné dni nechcelo cestovať . Druhou možnosťou bol Petráč so zlým pondelkom, alebo Tábor s trochu lepšími teplotami. No a Tábor je bližšie…
Je to síce oblasť menšieho charakteru, ale hneď s niekoľkými superlatívmi. Príjemná žula, bouldre pre každého, fajn prostredie, milí domáci a do mesta pre gurmánsky zážitok je to na skok.
Najkrajšie bouldre sú jednoznačne v koncentrovanejšom sektore Pod Tankáčem. Ďalších pár skvostov je porozhadzovaných vo svahoch opodiaľ, či na druhej strane rieky.
Pred nedávnom otvoril Štěpán v Tábore niekoľko nových ťažkých smerov. Mojim dnešným cieľom je Jarní úklid 7C+, ťažký sit start do Vysátej mysle.
Kým sa snažím moje krepé zápästie napasovať do nástupového spoďáku, Aďka sa veľmi pekne popasuje s Přisátymi kýblami 6C. Žmolím zadok na bouldermatke a vykrúcam ruku ako sa len dá. Nedá sa. Vyzerá to na krásne lezecké popoludnie.
Keď sa už zdá všetko stratené, objavím z boku spoďáka náznak malej lišty. Podivným úchopom na ňu poskladám trojprstie a postupne nástup cibrím. Dlhý krok do kúsavej lišty nie je z tých najobľúbenejších. Rýchlo si vyberá svoju daň, vraj má rad prsty dobre olúpané.
Lištu zrazu podržím, až sa mi zaiskrí pred očami. Našťastie dolez je príjemný. Aďka už nejakú chvíľu sníva sen o kaprích hranolkách z Lomnice nad Lužnicí. Padla tma. Nebudeme to viac naťahovať a pádime na večeru s Jankou a Lukášom, ktorému týmto prenechávam slovo.
Oli
Veľkonočný kompromis
Rozhodovanie o strávení tohtoročných veľkonočných sviatkov bolo mierne komplikované. Nedávno operovaná nežnejšia časť našej pražskej domácnosti volila rodinnú pohodu na chate v južných Čechách. Plánovaná bola aj rehabilitácia na bicykli po okolí.
Ja som však rozmýšľal iným smerom a snažil sa tých pár dní stráviť lezecky. Ceste na švajčiarsku žulu nepriala predpoveď a s posádkou to tiež nebolo úplne ružové.
Vo štvrtok večer dostávame echo z Bratislavy, že kombinácia lezenia a kultúry je v okolí stovežatej bohatá, a teda môžeme očakávať návštevu. Sobota ráno ale vyzerá inak, a posádka z Bratislavy, tak ako aj tá naša z Prahy, vyráža smer Tábor.
K sobotnému lezeniu už o čosi viac povedal Oli. My sme strávili sobotné poobedie kompenzačnými cvikmi s motorovou pílou a sekerou s heslom, že trochu zmeny nezaškodí. Večer sa však už stretávame v miestnej rybej reštaurácii, vzdialenej od Tábora dobrú pol hodinku. Kaprie hranolky museli zanechať výraznú stopu na chuťových pohárikoch zúčastnených lezcov ešte z jesennej návštevy. Popri večeri na zajtra dohadujeme spoločné lezenie opäť v Tábore.
Ráno balím lezky, Janka bike a s miernym meškaním vyrážame. So zlým svedomím sa ešte zastavujeme na kávu, ale keď sa po troch hodinách od dohodnutého času stretávame na parkovisku, vyzerá byť všetko v poriadku. Asi aj Oliverovci mali podobne “rýchle“ ráno ako my.
Janka vyberá bicykel a stráca sa v lesoch nad riekou. Lezecká časť posádky sa vydáva do kopca za balvanmi. Ideme po vyhliadkovej ceste a zastavujeme sa pod bouldrom Otevírač kompotů 7A. Oli nám ho usilovne predáva. Kameň pekný, technická platnička určite zabaví, ale my stojíme iba na obhliadku a pokračujeme ďalej. Hore nás čakajú resty.
Rozliezame sa v ľahších vecičkách v sektore Pod Tankáčem. Brutal Push Up Effect je zaujímavý zdvih za spoďák. Aby sa človek rozliezol musel by ho absolvovať aspoň 20 krát. Nám ho stačilo absolvovať raz, skvosty oblasti sú o kúsok ďalej.
Sadáme si pod mierne previsnutý neznámy boulder ešte v rozlezovej atmosfére. S Oliverom mu nedáme viac pokusov ako si zaslúži, Adi náš program až tak nesedí. Skúša vlastnú verziu, značne dlhšiu a vytrvalostnejšiu, ale v nádejnom pokuse jej „dojde“. Možno príde aj na úvahy o zaradení lezenia s lanom v rámci tréningu vytrvalosti? (Luky, toto si preberieme medzi štyrmi očami…)
My sa medzičasom poberieme o kameň ďalej, aby sme skončili skôr ako začneme. Neočistená platnička je zaujímavá hlavne na pohľad, ostré lišty a dlhý krok však ukončujú naše rozliezacie ambície predčasne. Treba šetriť kožu na vážnejšie veci.
Oli sa vracia odchytať Aďu a vymýšľajú program, ktorým sa prelez darí. Počuť padnúť kameň. Nič vážne, to iba Olimu odľahlo, že vytrvalosti je dosť a lano môže ostať v skrini. (No vidíš!)
Ja sa rozložím pod pekným Čímanom 7A, dám zopár pokusov a rýchlo pokračujem ďalej. Odkašlem si, posmrkám a uvedomím si, že dnes to bude hlavne o tom byť vonku. Bacily sa u mňa usadili na dlhšiu dobu, no ani lezecká pauza nepomohla, tak reku skúsim to naopak.
Z diaľky počuť vravu, do lesa prišli aj miestni juhočeskí bratia. Ako sa približujem k davu, vidím Aďku bojovať vo výleze Vysátej mysle. Lištový problémik za 6C+, ktorý mala rozrobený už dlhšiu dobu. Po včerajšom skrokovaní sa darí prelez pomerne rýchlo.
Oli sa obúva a postupne ladí kroky v Úklide Bezmozků 8A. Samotný boulder je spojením SD bouldra Jarní Úklid 7C+ s pokračovaním do bouldra Kýble Bezmozků 7B+. Oliver má obe časti bouldra prelezené, dnes si postupne opakuje kroky v Kýblech Bezmozků.
Ja sa namotivovaný Adiným prelezom Vysátej Mysle tiež obúvam, no vymýšľam si program pre dlhých. Po nepríjemnom prvom kroku sa čochvíľa ocitám hore a pridávam sa k Adi do Kýble Mozků za 7A.
Obaja chvíľu ladíme, každí svoj vlastný software, ale opäť sa ukáže výhoda dlhších a mne sa darí z lepšej spodnej nohy dočiahnuť obliny na hrane. Ruky zvyknuté na obliny z jarného Fontáča nepotrebujú asistenciu nôh a darí sa mi prevaliť cez hranu.
Aďka ešte rozdáva nádejné pokusy a prehovára hlavu, že žiadne riziko pri poslednom dynamickom kroku nehrozí. Počuť slová krv, zranenie, brada … Oli venuje pozornosť svojmu projektíku, zatiaľ čo sa k nám pridáva cyklistka Janka. Tá sa v lese nestratila a vylieza aspoň ľahké veci bez leziek. Dobrá rehabilitácia dnes.
Medzičasom Aďa presvedčila hlavu a pokusuje pokiaľ koža stačí ale po chvíľke presedlá a ešte ohmatá previštek Nice to eat you 6C+. Oli sa stále pokúšal odlepiť od zeme a podrtiť ostrú lištu v Úklide Bezmozků, ja som mal už na dnes zbalené. Hlad volá a koža plače, čas zahájiť ústup.
Nakoniec nechávame bratislavskú posádku osamote v tomto kraji žulovom a smerujeme viac na juh. Opäť zmena plánov. Jazyková bariéra v našom československom vzťahu sa predsa len občas vyskytne. Ale veď čo, zmena je život a kompromisy k tomu patria tiež.
Tak dovidenia niekedy inokedy.
Lukáš
Po tom, čo nás Lukáš s Jankou opustili, presúvame sa do jednej z našich osvedčených táborských reštaurácii. Pán kuchár opäť nesklamal, až za ušami by ste našli naše jazyky. Prechádzka k rieke samozrejme na vytrávenie nestačí. Líhame napráskaní, aby sme s plnými bruchami postupne pozorovali ako nám deti mrazu na oknách auta kreslia kadejaké loptošiny. Ten apríl sa nezdá.
Pondelok zahajujeme kráľovskými raňajkami na námestí. Slnečný úsmev je veľkou motiváciou k návratu na včerajšie projekty. Aďka sa pustí do finálneho programovania Nice to eat you 6C+. Únava z predošlých dní si žiaľ vyžiada konečnú s povinným odkladom projektu do ďalšej návštevy.
Ja som na tom podobne. Ani za toho bôžika najzákernejšieho v celom horúcom pekle už neviem dať prvý krok do Úklidu Bezmozgů. Bolesť v prstoch je silnejšia. Skúšam pestrú paletu trikov ako okabátiť receptory bolesti. Bezúspešne.
Medzitým sneží, svieti slnko, sneží, svieti slnko. Kým sa z toho stane úplná tragikomédia, opúšťame Tábor. Veď čaro návratov máme veľmi radi.
Oli