Dohodli sme sa teda traja ešte cez týždeň, pretože Yrena (čítaj Irena, rozumej yr.no) nám nasľubovala hory doly. A tak aj bolo. Ale dohadovať sa na víkend uprostred týždňa je vždy veľká chyba. Chybou však nebol výber lokalít, tu sme šli na isto.
Deň pred odchodom samozrejme Tonči zrušil sobotu a vyhovoril sa na prácu alebo niečo také, ale našťastie mi ostal Filípek, a mohli sme vyraziť vo dvojici. Mládí vpřed!
Plánovaný odchod o 9.00 ráno som prezieravo presunul na 8.00 ráno, že aby sme mali večer dosť času na presun.
Na Makitu sme dorazili v parádnom čase. Filip tu bol prvýkrát a ako makitný panic sa chcel hneď zoznámiť so všetkými miestnymi devami. Rozliezli sme sa teda v Ufe, miestnej, asi meter vysokej, placatej špecialitke plnej pekných mantlov. Po rozleze som dal Filipovi možnosť zvýšiť si maximum krásnym 6B Črep. Filip takmer nastúpil ale povedal si, že nemusí mať vylezené všetko a radšej sa pustil do jedného z najkrajších 7A na Makite, Pravý medveď. Medveďa takmer nastúpil, ale na svoje veľké sklamanie zistil, že mať dlhé tenké nohy neznamená mať dlhé tenké nohy a jeho tenké nohy neboli až také dlhé, aby nastúpil. Ja som s malými tučnými nohami nastúpil…
Povedal si, že nemusí mať vylezené všetko, a aby si naše lezenie udržalo stúpajúcu tendenciu, strmhlavo sme sa pustili do Polovodiča 7B. Krásny lištovo oblinový kúsok som si načal na prvej návšteve s Bugim, ale až teraz sa mi ho podarilo dokončiť. Filip si po 3486530 pokuse povedal, že nemusí mať vylezené všetko, ale toto rozhodne áno a určite sa vráti doliezť si to. Darmo, mládí vpřed.
Keďže 7B je pre nás predsa nič, našli sme si asi najhnusnejšie 7B+ na celom makitnom svete a po pár „pokusoch“ sme usúdili, že nemusíme mať nastúpené všetko. Názov som radšej zabudol, ale vedľa je ohnisko.
Počas prvej návštevy sme si s Bugim dali aj krásny stropík začínajúci v dvoch nedobrých dierach Veľký pôrod 7A. Pustil mi minule a pustil aj dnes. Filip takmer nastúpil a tak si povedal, že si vyskúša aspoň ďalšie kroky. Jeden takmer spravil, a tak si do zoznamu projektov do budúcna pridal aj svoj pôrod. Chcel som si dokončiť predĺženie pôrodu z minula za 7B, ale jedna diera v strope mi odhryzla 3 prsty, tak som si ju pripísal znova na zoznam projektov.
Ako som spomínal, vyrážali sme skôr, aby sme stihli čo najviac. O 14:10 poobede sme si ale uvedomili, že nemáme prsty a chce sa nám plakať. Počet našich pokusov spolu sa závratne blížil k číslu 2 milióny, a tak sme si povedali, že aj zajtra je deň a že dobre je vždy lepšie než zle je horšie, a tak sme od vysokých čísel upustili. V preklade to znamená, že Filípek sa rozhodol dať si asi najdlhší skok, aký kedy Makita videla, a tak sa pustil do Mini ploskačky 7B. Nemožno mu uprieť, že lietal naozaj vysoko. Ani, že padal naozaj hlboko. Dokonca mi živo opisoval, ako mal v úrovni očí hranu, do ktorej nedoskočil rukou. Darmo, fyzika nemusí mať podchytené všetko. Pokusy to boli naozaj pekné, ale skončili opäť iba projektom. Cestou dole k autu sme sa ešte zastavili pri nejakých kameňoch s nejakými bouldrami, niečo aj poskúšali a Filip aj niečo nastúpil. Vertikála pre každého 6C Filipa nepekne oklamala a pre neho rozhodne nebola, zato hravý skákavý Nos 6A sa mu podaril. Možno nemusí mať vylezené všetko, ale toto musel.
Z Makity na Končitú sme to cez nejaké kopce a hory stihli do hodinky a pol. Skvelý čas, aspoň sme si ušetrili na 4 okružné jazdy okolo Novák pri hľadaní Lidla. Cieľ bol jasný, doplniť najzákladnejšie potraviny a presunúť sa pod Končitku. Po zaplatení vína a čipsov sme nastupovali do auta pod zatiahnutou oblohou. Darmo, nikto vám nesplní ani polovicu z toho, čo vám Yrena nasľubuje.
Mali sme v pláne spať vonku pod širákom, tak sme to teda riskli. Po otvorení prvej fľaše vína bolo jasné, že aj keď začne liať, domov sa nejde. Našťastie Yrenka naša milá splnila čo sľúbila a zobudili sme sa do parádneho rána a ešte parádnejšej podmínky.
V nedeľu mal prísť aj Tonči, takže sme sa vybrali pod kamene rozliezť sa, kým príde.
Filip, ako končitný panic, sa chcel hneď zoznámiť so všetkými miestnymi devami. Začal teda pri rozliezacej klasike Beverzia 5B. Po preleze sa pustil do Averzie 6A, ktorú takmer nastúpil. Darmo, chlapec je lanový lezec, a preto sme sa radšej vybrali do parádnej stienky Makro. Tu už Filipove výkony vyzerali ako výkony a zakrátko sa mu podarilo zvýšiť si svoje maximu prelezom Makra na krok za 6B. Ukázal som mu program pre Makro 6C a keď zistil, že boulder je ten istý, len s iným nástupom, s chuťou sa do neho pustil. Chuti bolo asi ale primálo, takže zoznam projektov zasa trocha oťažel.
Medzitým dorazil aj Tonči s milou posilou Aďkou a po rozleze sme sa presunuli pod miestnu klasiku Levitácia 7A. Chlapci si tu slávnostne rozšírili svoje zoznamy projektov a mohli sme sa presunúť pod ďalšiu klasiku Franz Joseph Jarná Cibuľka 5C. Postupne sme si Franzika preliezli všetci, aj Aďka mala sľúbné pokusy, ale nemusí mať vylezené všetko. Predĺženie Rio mare 6A+ už také prajné nebolo a Tonči si zapísal ďalší projekt. Presunuli sme sa do Provy, kde si našiel každý dačo svoje. Filip naspúpil Apetít s apatiou, ale nemusí mať vylezené všetko, Aďka nenastúpila ale vyliezla Šprta 5A a Tonči fotil ako nikto v lese. Chcel som si dokončiť rozlezený La Prow 7B z minula, ale po pár pokusoch som z boľavých líšt okoktavel a šli sme si radšej dať kávu na slnko.
Tonči sa Tešil na kameň Planétka, takže si rýchlo zopakoval Planétku 6B a Filip ju nastúpil, ale previsnutá stienka s nedobrými chytmi nie je kolmá preglejka s madlami, takže po pár litroch vypoteného potu usúdil, že keďže je vonku tých 20 stupňov na slnku, je načase vyzliecť si termo. Tončimu som ukázal môj program pre Kométku 6C ale vysoká päta nad hlavou mu nesedela, tak si radšej povedal, že nemusí mať vylezené všetko.
Filip sa poutieral od potu, takže nastal čas presunúť sa pod pekný skok Korto 6A+. S Tončim sme si ho rýchlo preliezli ale Filipa poldňové potenie sa natoľko vyčerpalo, že Korto nedoliezol. Asi nemusí mať vylezené všetko, či ako. Cestou k autu si Tonči expresne prebehol Dušu vo vetre 6A, čo je boulder, o ktorom som netušil, že existuje a už som to znova aj zabudol. Filipovi ostal ešte jeden prst a rozhodol sa ho obetovať pre dobro veci a venoval ho Kvaku 5C a Hoď si žabkou 5C.
Myslím, že víkend sa vydaril, počasie sa teplotne rozšuplo trocha viac, než by bolo pre vytváranie si projektov potrebné, ale lepšie trocha teplejšie, než trocha daždivejšie. Na Makitku a Končitku sa vrátime zasa a ani to dlho nepotrvá.
Veď komu by sa chcelo vláčiť so sebou toľko projektov.
Pre tých, ktorí by sa chceli vybrať na Makitku okoštovať niektoré z jej bonbónikov je možnosť stiahnuť si aktualizovaného sprievodcu. Kmocho bol taký milý a všetkým nám ho venuje, treba sa iba zaregistrovať.
Mišo
Komentáre