Boulder.sk

Dni bežia ako odušu. S tým nič nenarobíme. Môžeme ich aspoň prešpikovať zážitkami, nech sa na ne ťažšie zabúda. Rok 2025 mi poskytol priestor pre poznania nových miest, zoznámenia sa s doposiaľ nepoznanými skvostami, prinavrátenie nadšenia z lokálnych projektov, aj návraty ako za starých čias.

V tieni slávnych bouldrových oblastí južného švajčiarskeho kantónu Ticino, leží na opačnej strane krajiny úzke údolie Murgtal šplhajúce sa od malebného jazera Walensee do výšin alpských lúk. Niežeby tu bouldering nebol populárny, ale v porovnaní s Chironicom, Crescianom, či Magic Woodom, je Murgtal v úzadí a jeho atraktivita narastá obzvlášť vtedy, keď je v Ticine zlé počasie. My sme sa po ceste do Fontáča rozhodli pozrieť tamojšiemu boulderingu na zúbok.

Môže byť tak pol tretej ráno, práve som sa vyteperil zo stanu a kráčam cez kemp. Čúrať. Nado mnou výhľad, za ktorý by sa nemuselo hanbiť žiadne planetárium. Dokonca je vidieť aj tú onú, mliečnu cestu. Posledné večery sme videli padať kopec hviezd, až pri tejto mi však napadne, že si treba niečo priať. Tak teda, nech Oliver vylezie tú Super Supernovu!

Ona tam skutočne je. Priznávam, nie je to len rozprávkovým lesom, ale rozhodne aj veľkou koncentráciou perfektných bouldrov. Nie je to len sklovito čistou horskou riekou a zasneženými vrcholkami hôr v pozadí, je to aj eufóriou pod kožou a vzrušením v tepnách. Nemajú na tom úplne najväčší podiel dokonalé balvany, pomenoval by som to skôr ako...