My sme mali šťastie, že nám Renault na testovanie zapožičal Trafic Wavecamper, čo je tá skriňová dodávka, ktorú všetci poznáte, ale so šikovnou integrovanou obytnou úpravou. Raketu sme tak mali parádnu a už len zvoliť tie správne súradnice na týždňový útek a prelet známymi i neznámymi galaxiami. Schválne používam ono klišé slovné spojenie, ale život v campervane je zúžený na základné existenčné potreby a prežívanie prítomných okamihov kdekoľvek odzipsujete strešné okienko a zahľadíte sa pomedzi kvapky jesennej rosy.
Keďže nám termín výpožičky vyšiel na posledný októbrový týždeň, hľadali sme lokalitu s bohatým slnečným svitom a pre nás neprebádanou boulderingovou realitou. Miesto s peknými scenériami, historickou architektúrou, vodnými plochami a samozrejme – skalami. Smerovník sa ustálil ukazujúc na jazero Garda. Ide sa!
Cestu sme sa rozhodli predeliť jednodňovou návštevou Zillertalu, pretože nie je ľahké len tak obletieť túto nádhernú planétu žuly. Prvá noc vo Wavecampere bola mierne vyhrotená. Pricestovali sme neskoro v noci a chvíľu trvalo, kým sme pochopili základnú mobilitu v obytnom priestore auta. Avšak po tom, čo ma pozitívne prekvapilo svojím priestorom a bezproblémovým zapasovaním dvoch bouldermatiek aj s cestovnými taškami, sme si rýchlo osvojili aj prestavbu sedenia, pohyb pri príprave spodného spania a chystania raňajok či večere. Skromnosť je rozhodne namieste, ale je vyvážená vysokou praktickosťou.
Teplomer v noci ukazoval dva stupne, a tak sme rovno otestovali aj benefit v podobe nezávislého kúrenia. Deti si na spodnej posteli užívali príjemné teplúčko, zatiaľ čo my sme na hornom poschodí v kvalitných spacákoch udržiavali to svoje. Dodatočné zateplenie strešnej plachty by sa pri nízkych teplotách síce hodilo, ale s dobrou výbavou sme žiaden problém nemali.
Sundergrund nás privítal úplne vyľudnený, sem-tam okolo prebehli iba miestni farmári a zarachotili vlečkami plnými kameňov. Neboli sme tu 12 rokov a aj tu poznať zmeny. Príroda je živá, procesy v nej nevyspytateľné, preto si vážme planéty, kde sa môžeme bezstarostne nadýchnuť, behať a liezť.
O tretej sa slnko schovalo za zasnežený hrebeň. Nastal čas pokračovať v ceste na juh za miernejšou klímou a novými zážitkami. Večer už vysúvame strechu pri jazere Garda, len neďaleko od Arca, čoby preslávenej mekky športového lezenia. Nie, nie – Arco a okolité steny nie sú náš hlavný cieľ… Bouldristi sú totiž trošku zvláštny druh, ktorý pred vysokými stenami skláňa svoje zraky oveľa nižšie, aby videl na tie krásne balvany pod nimi.
Nikoho asi neprekvapí, že tu všade v okolí prevláda vápenec. Na prvé počutie z pohľadu bouldristu nič moc, ale vďaka geomorfológii územia a erózii nie je núdza o mohutné skalné sute a poválané bloky. Mnohé koncentrované formácie balvanov práve vytvárajú bouldrové oblasti a nemusíte sa tak báť stienkového lezenia lokálneho charakteru.
Balvany sú často krásne exponované nad údoliami. Okrem lezeckej kvality tak ponúkajú aj estetický zážitok a nefalšovaný pocit víťazstva na vrchole každého z nich.
Navštívili sme rozsiahly skultivovaný Boulder Park Dantesco, ktorému sa budem bližšie venovať v najnovšom vydaní časopisu Horolezec. Úprimne ma prekvapil kvalitou a krásou niektorých línií. Pokrýva naozaj veľkú plochu svahov hory Monte Zugna nad dedinou Lavini di Marco. Až natoľko veľkú, že sme ho ani počas dvoch návštev nestihli celý preskúmať.
Len neďaleko sa v susednom údolí nachádza oblasť Marocche di Dro, ktorá je trochu viac roztrúsená a medzi kvalitnými balvanmi sa musíte komplikovanejšie premiestňovať. Rovnako si však zachovala estetiku pod mohutnými skalnými stenami a hlbokými pohľadmi do údolia.
Obe oblasti majú spoločnú pikošku, ktorou je možnosť pozorovať zachované stopy dinosaurov spred 200 miliónov rokov. Uf, kto by to bol povedal, že doletíme až tak ďaleko…
Nikdy by som nepovedal, že budem za vápencovým boulderingom cestovať tak ďaleko, ale spozornel som už minulý rok v Chorvátsku. Vždy je to o načasovaní, možnostiach, správnej konštelácii a otvorenej mysli. Pretože krajina v okolí Arca je nádherná, akoby z oka vypadla najkrajším kútom vesmíru. Atmosféra výhľadov na balvaních vrcholoch, hompáľajúce sa citrusy na stromoch, vôňa čerstvej pizze v uličkách starobylého mestečka, pokojná hladina jazera a pocit, že sa z tejto krásnej planéty ešte chvíľu nemusíme vracať domov…
Kým nám to poletí, opriem sa o kozmickú loď, zavriem oči a nechám sa prešpikovať chladným podvečerným vetrom reality. Majú to tu ozaj pekné, pozemšťania.
Oli
Ďakujeme Renaultu za možnosť týždenného testu modelu Trafic Wavecamper, ktorý nám umožnil tento čarovný let.
Komentáre