Boulder.sk

Ťažko povedať či existuje niečo lepšie ako bouldering vo Fontainebleau. Ód už bolo popísaných dosť. Tak ostávajú len moje skromné dojmy a pekné zážitky.

Písať o lezení v dobe 4K videí zdanlivo nedáva zmysel, no aj tak si sadám k počítaču, aby som po štvorročnej pauze dal dokopy finálnu desiatku bouldrov, o ktorých si chcem po rokoch čosi prečítať. Pretože aj slová majú svoje „rozlíšenie“.

Dni bežia ako odušu. S tým nič nenarobíme. Môžeme ich aspoň prešpikovať zážitkami, nech sa na ne ťažšie zabúda. Rok 2025 mi poskytol priestor pre poznania nových miest, zoznámenia sa s doposiaľ nepoznanými skvostami, prinavrátenie nadšenia z lokálnych projektov, aj návraty ako za starých čias.

Bolo by náročné neodštartovať seriál jedným z najlepších bouldrov, aké som kedy liezol. Obzvlášť, keď ho mám ešte v čerstvej pamäti. Previsnuté medvedice a rôzne nahnuté paneláky ma vždy veľmi bavilo liezť, a že ich v lesoch okolo Fontáča nie je vôbec málo. Väčšinou vizuálne dominujú svojmu okoliu, strhávajú na seba pozornosť a okamžite lákajú na nejedno silné objatie. Spoľahlivo preveria silu vášho telesného stisku, ale čím sú previsnutejšie, tým viac sa lezenie stáva dokonalou 3D hrou.

Odkedy sme pretrhli niť našich kolektívnych fontáčskych návštev ubehlo osem rokov. Staré známe tváre v rôznych obmenách, ale s pevným jadrom. Sedeli sme vtedy pri pive a pizzoške neďaleko nášho ubytka v Arbonne, a popri bilancovaní lezeckého týždňa sme niektorí už ticho tušili, že sa tu v obdobnej zostave tak skoro nestretneme. Život sa však nezvykne príliš zdržiavať, deti podrástli a ozveny francúzskych príbehov znovu začali naberať na intenzite. Až tak, že sme sňali prach z peknej tradície a s polročným predstihom začali vybavovať priepustky.