Boulder.sk

Ťažko povedať či existuje niečo lepšie ako bouldering vo Fontainebleau. Ód už bolo popísaných dosť. Tak ostávajú len moje skromné dojmy a pekné zážitky.

Už to budú aj viac ako dva roky, čo si s Ričim intenzívne zdieľame skúsenosti s magnéziom Tokyo Powder. Je za nami cesta plná zaujímavých poznaní, radostí z identifikácie a pochopenia kľúča od personalizácie často podceňovanej náplne našich mádžo pytlíkov. Dokázali by sme sa o tom baviť hodiny. Darmo, keď sa stretnú dvaja fanatici na ihrisku s parádnymi hračkami, nemôže z toho vzísť slabý zážitok. A tak sme si už dávnejšie povedali, že by nebolo zlé dať si z času na čas spoločnú bouldrovačku, posedieť pri pohári vína a dohnať všetky resty, ktoré sme si doposiaľ nestihli spolu odžiť a povedať.

Písať o lezení v dobe 4K videí zdanlivo nedáva zmysel, no aj tak si sadám k počítaču, aby som po štvorročnej pauze dal dokopy finálnu desiatku bouldrov, o ktorých si chcem po rokoch čosi prečítať. Pretože aj slová majú svoje „rozlíšenie“.

Dni bežia ako odušu. S tým nič nenarobíme. Môžeme ich aspoň prešpikovať zážitkami, nech sa na ne ťažšie zabúda. Rok 2025 mi poskytol priestor pre poznania nových miest, zoznámenia sa s doposiaľ nepoznanými skvostami, prinavrátenie nadšenia z lokálnych projektov, aj návraty ako za starých čias.

Bolo by náročné neodštartovať seriál jedným z najlepších bouldrov, aké som kedy liezol. Obzvlášť, keď ho mám ešte v čerstvej pamäti. Previsnuté medvedice a rôzne nahnuté paneláky ma vždy veľmi bavilo liezť, a že ich v lesoch okolo Fontáča nie je vôbec málo. Väčšinou vizuálne dominujú svojmu okoliu, strhávajú na seba pozornosť a okamžite lákajú na nejedno silné objatie. Spoľahlivo preveria silu vášho telesného stisku, ale čím sú previsnutejšie, tým viac sa lezenie stáva dokonalou 3D hrou.