Boulder.sk

Nevadí mi cestovať niekoľko hodín do malej peknej oblasti, neťažia ma hodiny v aute po ceste za krásnym balvanom spestreným niekoľkými impozantnými líniami, nemám problém ísť dlho a ďaleko za jedným jediným bouldrom. Často to dokonca začína práve ním.

Na ďalekom juhu európskeho kontinentu sú na svahoch klesajúcich priamo do oceánu rozstrúsené tisíce pieskovcových balvanov, vežičiek, stien a jaskýň. Vybičované neutíchajúcou energiou vetra sa poslušne nechávajú milióny rokov pretvárať na fantasmagorické tvory, ktoré vašim predstavám ponechajú uzdu riadne navoľno. Španielska Bolonia je svetom paradoxov. Vplyvom prevládajúcich vetrov a vytrvalého búšenia Atlantiku je to veľmi dynamická krajina, ktorá si ale unikátnym vyžarovaním zachováva božský pokoj.

Bouldering je o hľadaní krásy. Je o nekonečnom pátraní po tých najkrajších balvanoch, dychberúcich líniách a perfektných krokových sekvenciách. Definuje ho hľadanie krásnych okamihov, chvíľ a vytváranie nezabudnuteľných zážitkov. A každý ten impozantný boulder je vraj ako hudobná skladba. Má svoj vlastný rytmus, tempo a harmóniu. Keď ho lezieme, cítime, ako sa náš pohyb s ním spája. Stávame sa súčasťou niečoho väčšieho, pre nás večného.

Po prvej návšteve Pfalzu som napísal, že spoznávanie nových miest má svoj význam a my si vďaka tomu môžeme po kladnej skúsenosti nechávať za sebou sieť záchytných staníc. Je to dôležité práve v momentoch, keď potrebujeme prichýliť. Napríklad na noc po ceste z Fontáča a na niekoľkohodinový bouldering po zobudení.

Je šiesteho júna a ja začínam písať. Presne mesiac odkedy sme dorazili do Fontáča a niečo cez dva týždne od návratu domov. Niekoľko malokarpatských bouldrov som už stihol premiesiť v dlaniach, no fragmenty sklovitej kože pedantne zbrúsenej z jemného pieskovca ma stále nútia pred pokusom navlhčiť si prsty. Dokonca som sa v projekte už šmykol aj tam, kde sa mi to pred odchodom nikdy nestalo.