Objavili sme ozajstný bouldrový poklad na divokej rieke Soča, ktorý sme si ale nestihli poriadne vychutnať. Radi sa však o náš nález hodný vašej pozornosti podelíme aspoň prostredníctvom pár riadkov.
Do Chorvátska nejazdíme často. Dôvod je vcelku prozaický. Je to krajina, ktorá sa nikdy príliš nespájala s boulderingom. Dostupnosť mora zo Slovenska je však stále veľkým lákadlom a keďže sme aj tento rok chceli deťom dopriať poriadnu kúpanicu, opäť sme hľadali lokalitu vhodnú na kombináciu morského potešenia a boulderingu.
Čo nevidieť to bude rok, odkedy som zverejnil svoju prvú hĺbkovú analýzu po polročnom testovaní magnézia. Uf, ten čas naozaj letí nesmiernou rýchlosťou. Nemať za sebou dlhodobý empirický výskum v teréne/na skalách, onú rýchlosť by som prirovnal k rýchlosti miznutia mádža z rúk po každom lezeckom kroku. Lenže práve nadobudnuté skúsenosti mi po tomto prirovnaní siahnuť nedovolia.
Oblasť Medených Hámrov a lomu Prepadlé za Borinkou je už nejaké to desaťročie známa pre svoj skalolezecký potenciál. Za posledné roky sa tu vďaka usilovným majstrom zrodilo množstvo ciest a dnes už patria Medené Hámre ich počtom medzi tie väčšie oblasti na Slovensku. Boulderingový potenciál je oproti skalolezeckému mierne v úzadí, no napriek tomu možno hovoriť o pomerne dobrých lokálnych možnostiach.
Vonku prší a ja premýšľam. Koľko kvapiek pohltí pôda, koľko vody pretečie mriežkou kanála, koľko listov padne na zem z jedného platanu, koľkokrát sa vlastne nadýchnem za ten čas, ktorý trávim premýšľaním nad jedným lezeckým krokom? Len jedným. Spravil som ho minimálne stokrát, ale stále mi na ňom niečo nesedí, stále nie som jeho pánom a úspešnosť jeho prevedenia má trhliny, ktoré sa mi zakaždým nepodarí zrepasovať. Vyzerá to na sled niekoľkých daždivých dní. Veľa vody, veľa listov, veľa nádychov.
