Pre náš prvý teambuilding som navrhol moravské piesky. Keďže máme obaja radi technické lezenie, ktoré nie je iba o bicákových príťahoch, stretli sme sa na parkovisku pri Pečínkovej skale. To je taká „old school“ oblasť v Chřiboch, ktorá si pamätá nejedného tunajšieho pioniera a v ktorej si bouldre musíte zaslúžiť (obzvlášť tie staršieho dáta).
Takto to máme radi. Finesy, hrátky s nohami a v rukách miesenie poriadnych oblín. Ideálne kombo na aktuálnu výmenu skúseností s Gripstone produktmi. Začíname rozlezom v 6A+ hrane, ktorú som už síce veľakrát liezol, ale opäť sa ukázalo, že vôbec nie je zadarmo. Zvyšok dňa zostávame v spodnej časti sektora, predsa len sme začali až o 16tej a presúvať sa nám neoplatí.
Polezieme si okolité bouldre, dám pár nálezov do vysokej hrany Drtinovej, aby som si pospomínal na kroky. Do výlezu sa mi však nechce, lebo okrem krokov som si spomenul aj na pád spred dvoch rokov a môj smutný kotník. Lezieme až do tmy, dnes sa netreba ponáhľať nikam. Aké oslobodzujúce.
Za mesačného svitu obúvame papuče a usedáme do Ričiho karavanu. Priniesol som kvalitné červené, pretože kvalitné rozhovory si ho zaslúžia. Regenerácii sme síce nepomohli, no výkony ťa niekedy dokážu prekvapiť aj nepripraveného.
Na druhý deň sa rozliezame na výbornej stienke, v ktorej vedie množstvo všakovakých kombinácii. Mimochodom, stienka je domovom parádnych traverzov Návrat krále, Galadriel, a už môžem povedať, že aj línií v opačnom smere. Napríklad taký Hobit mi slušne zamestnal hlavu, kým som vyriešil morfo prechod z hrany do oblín.
Po tom, čo sa Riči zabavil v Tinkyho mantli, sa obaja zhodneme, že nás tento moravský Fontáč poriadne baví. Škoda len, že kvalitu pieskovca s tým francúzskym nemožno porovnávať. Dvakrát som zoskočil z výlezu Drtinovej, pretože sa mi jej vrcholové partie zdali ešte viac solivé, ako pred dvoma rokmi. Tentokrát opúšťam boulder kontrolovane a so smútkom, že som hlavu neukecal. Možno dobre.
Cieľ splnený. Odnášame si fajn prelezy, otestovanú výbavu a hlavne ďalšie silné spomienky. Dobré veci totiž majú vždy spoločného menovateľa – vášeň, ktorá nás spája, a skalu, ktorá nás preverí. Na Pečínke sa to tento víkend stretlo dokonale.
Už sa teším na vol. 2!
Oli
Komentáre