Boulder.sk

Chvíľu som si myslel, že tohtoročnú návštevu Loučovíc ani nezvečním do riadkov. Ale len chvíľu. FBF bolo tento rok síce zrušené, bouldersession tiež, no aj tak som vyslyšal vnútorné volanie. Ono to tu má akúsi špeciálnu mágiu, ktorá si ma získala už pomerne dávno. Nie je to len mágiou lykožrútom skúšaného lesa dvoch tvárí, impozantnými balvanmi, ale aj ľuďmi, ktorých srdcia tlčú pre loučovický bouldering. Ak si poviete, že na tom predsa nie je nič zvláštne ani vzácne, pravdepodobne ste ešte v Loučovicích neboli.

Popularita boulderingu rastie míľovými krokmi. Keď som tento rok po dlhšej odmlke už niekoľkokrát navštívil umelé steny, len s údivom som vstrebával to množstvo nadšených ľudí striedajúcich sa na bouldrových profiloch a hemžiacich sa na matracoch. Na jednej strane mám radosť, že krásu boulderingu objavuje stále viac ľudí, na druhej strane cítim o to väčšiu potrebu poukázať na dôležité prvky lezeckej etiky, ktoré hlavne pri preklápaní sa z preglejky na skaly pochopiteľne nemusia byť prirodzenou súčasťou výbavy každého z nás.

Rok sa zdá byť dlhá doba. Ale aj krátka. Je to relatívne, presne ako obťažnosť bouldra a čas strávený jeho riešením. Dnes sa otáčame nazad, aby sme pohľadom ponad rameno alebo ponorom dovnútra zhodnotili náš bouldrový rok. Nezáleží, či nám pred očami skáču čísla, prípadne si nevieme vybrať z pestrých momentov na skalách. Dôležitý je pocit, ktorý nám po bilancii zostane v rukách a môžeme s ním pracovať ďalej tak, ako potrebujeme.

Staré aj nové tváre, známe aj neznáme bouldre. Hromada zážitkov, eufória v žilách, spoznávanie nových miest, oprášenie lokálov, víťazstvá, zranenia aj prehry. Život bouldristu nie je ľahký. Už siedmykrát nám aktívni bouldroví respondenti z Česka a Slovenska dokazujú, že sa ním ale rozhodne oplatí žiť.

Každá hornina odovzdá prstom iné vnemy. V kombinácii s vynaloženým úsilím sa v ich posledných článkoch zrkadlí náš deň na bouldroch. Vidíme, čo sme nevyliezli, ktoré chyty sme nepodržali, a naopak, žmurká na nás úspech po prelezoch, ktoré občas zaboleli. Nič z toho neschovávame. Ani radosť, ani smútok, ani prelezené prsty. Pretože to je život, ktorý žijeme.