Boulder.sk

Dni bežia ako odušu. S tým nič nenarobíme. Môžeme ich aspoň prešpikovať zážitkami, nech sa na ne ťažšie zabúda. Rok 2025 mi poskytol priestor pre poznania nových miest, zoznámenia sa s doposiaľ nepoznanými skvostami, prinavrátenie nadšenia z lokálnych projektov, aj návraty ako za starých čias.

Nevadí mi cestovať niekoľko hodín do malej peknej oblasti, neťažia ma hodiny v aute po ceste za krásnym balvanom spestreným niekoľkými impozantnými líniami, nemám problém ísť dlho a ďaleko za jedným jediným bouldrom. Často to dokonca začína práve ním.

Život bouldristu je do veľkej miery vyskladaný z objavovania nových oblastí. Na druhej strane brehu tečúcej rieky zvanej život stoja návraty. Vlní sa medzi oboma brehmi, raz sa vyleje na jeden, potom sa energicky prevalí na druhý. Na rozdiel od rieky sa bouldrista môže slobodne rozhodnúť, kam zacieli svoje kroky, zatiaľ čo si rieka volí cestu najmenšieho odporu. Niečo však majú spoločné - energiu, ktorú je potreba niekam presmerovať.

Je to už rok, čo som po dlhšom čase písal článok o boulderingovej etike. Zameral som sa predovšetkým na čistenie skál od magnézia a racionálnom prístupe s ohľadom na skalu a tých, čo prídu po nás. Veru, je to už rok a po niekoľkých posledných návštevách lokálnych oblastí si vravím, že by sme sa etickému apelu mali venovať rozhodne častejšie a viacerí.

Raz vidieť je vraj lepšie ako stokrát počuť, my však popri instagrame a youtube veríme aj v silu príbehov, ktoré dokáže sprostredkovať obyčajné slovo. Lebo nech je rozlíšenie objektívu akokoľvek kvalitné, len ťažko zachytí, čo si naozaj myslíme a cítime.