Už 30+ rokov chodím okolo tohto bouldra Slnečným údolím a ešte ani raz som si ho nevšimol. Je pravda, že nedávno pri ňom vyrúbali pár stromov a to ho asi odhalilo + prospelo by mi pozerať sa častejšie hore a kochať sa tými krásnymi lesmi čo tu máme.
Pochmúrny sivý december, nad dolinou čosi krúži a skamenelí bratia ticho sedia okolo ohniska. Miestni toto súskalie s výhľadom na holé pláne Krvavca volajú aj Suchá líška. Do jej nory sa zmestí celý človek...
Bratislavská perla roztvára pľúca a pomaly prijíma nové impulzy. Po drobných návštevách vzniklo pár nových bouldríkov, ktoré potešia lokálnych labužníkov a nadšencov najhrubšieho zrna (nielen žulového). Esteticky možno na prvý pohľad nezaujmú, ale pohybovo sú bouldre veľmi vďačné. A to stačilo využiť celý potenciál, ktorý sa na mieste ponúka... A ozaj! Dal som si záväzok oprášiť svoj starý projekt, tak uvidíme, čo nám posledný kvartál ešte prinesie.
Skôr než sa opäť ponorím do prípravy nového andezitového sektoru, zažiadalo sa mi trochu poriadneho konzumu. Za svoj cieľ som si po šiestich rokoch od prvej návštevy opäť vybral poctivý industriál v rakúskom Wachau.
Žula nie je špongia. Je dobrá na zimu, keď sa v rámci krátkodobých striedaní oteplení s ochladeniami odohrávajú na skalách podmienky všetkého druhu. Práve pri otepleniach si vlhkosť vie poľahky vydobyť svoje miesto, ale žula je strašne fajn, že je asertívna a vie si povedať.
