Boulder.sk

V záplave všetkých tých dokonalých videí zo sveta je ľahké zabudnúť, že podstatou boulderingu je radosť. Radosť, ktorú je ťažké vyjadriť číslom a tromi písmenami abecedy.

V tieni slávnych bouldrových oblastí južného švajčiarskeho kantónu Ticino, leží na opačnej strane krajiny úzke údolie Murgtal šplhajúce sa od malebného jazera Walensee do výšin alpských lúk. Niežeby tu bouldering nebol populárny, ale v porovnaní s Chironicom, Crescianom, či Magic Woodom, je Murgtal v úzadí a jeho atraktivita narastá obzvlášť vtedy, keď je v Ticine zlé počasie. My sme sa po ceste do Fontáča rozhodli pozrieť tamojšiemu boulderingu na zúbok.

Po dvoch rokoch rozjímania nad tým, kedy pôjdeme bouldrovať do Fínska, to konečne prišlo. V máji padol nápad – prečo neísť tento rok, a k tomu ďalší – prečo vlastne neísť čo najskôr? A bolo rozhodnuté. Ďakujem všetkým kolegom, hehe.

Čo nevidieť to bude rok, odkedy som zverejnil svoju prvú hĺbkovú analýzu po polročnom testovaní magnézia. Uf, ten čas naozaj letí nesmiernou rýchlosťou. Nemať za sebou dlhodobý empirický výskum v teréne/na skalách, onú rýchlosť by som prirovnal k rýchlosti miznutia mádža z rúk po každom lezeckom kroku. Lenže práve nadobudnuté skúsenosti mi po tomto prirovnaní siahnuť nedovolia.

Život bouldristu je do veľkej miery vyskladaný z objavovania nových oblastí. Na druhej strane brehu tečúcej rieky zvanej život stoja návraty. Vlní sa medzi oboma brehmi, raz sa vyleje na jeden, potom sa energicky prevalí na druhý. Na rozdiel od rieky sa bouldrista môže slobodne rozhodnúť, kam zacieli svoje kroky, zatiaľ čo si rieka volí cestu najmenšieho odporu. Niečo však majú spoločné - energiu, ktorú je potreba niekam presmerovať.