Boulder.sk

Vonku prší a ja premýšľam. Koľko kvapiek pohltí pôda, koľko vody pretečie mriežkou kanála, koľko listov padne na zem z jedného platanu, koľkokrát sa vlastne nadýchnem za ten čas, ktorý trávim premýšľaním nad jedným lezeckým krokom? Len jedným. Spravil som ho minimálne stokrát, ale stále mi na ňom niečo nesedí, stále nie som jeho pánom a úspešnosť jeho prevedenia má trhliny, ktoré sa mi zakaždým nepodarí zrepasovať. Vyzerá to na sled niekoľkých daždivých dní. Veľa vody, veľa listov, veľa nádychov.

Človek je tvor pohodlný, má rád zaužívané veci a rutinu, ktorá mu do života prináša určité istoty. Je ľahké zostať verný osvedčeným produktom a zmieriť sa s presvedčením, že niekde majú svoje limity a tým sa končia všetky riešenia. Uznávam, odhodlanie vyskúšať nové veci môže niekedy so sebou prinášať aj istú dávku diskomfortu. Ale to obohatenie, ktoré nám krátkodobé vystúpenie z komfortnej zóny môže priniesť, je na nezaplatenie.

Popularita boulderingu rastie míľovými krokmi. Keď som tento rok po dlhšej odmlke už niekoľkokrát navštívil umelé steny, len s údivom som vstrebával to množstvo nadšených ľudí striedajúcich sa na bouldrových profiloch a hemžiacich sa na matracoch. Na jednej strane mám radosť, že krásu boulderingu objavuje stále viac ľudí, na druhej strane cítim o to väčšiu potrebu poukázať na dôležité prvky lezeckej etiky, ktoré hlavne pri preklápaní sa z preglejky na skaly pochopiteľne nemusia byť prirodzenou súčasťou výbavy každého z nás.

Rok sa zdá byť dlhá doba. Ale aj krátka. Je to relatívne, presne ako obťažnosť bouldra a čas strávený jeho riešením. Dnes sa otáčame nazad, aby sme pohľadom ponad rameno alebo ponorom dovnútra zhodnotili náš bouldrový rok. Nezáleží, či nám pred očami skáču čísla, prípadne si nevieme vybrať z pestrých momentov na skalách. Dôležitý je pocit, ktorý nám po bilancii zostane v rukách a môžeme s ním pracovať ďalej tak, ako potrebujeme.

Bouldering je o hľadaní krásy. Je o nekonečnom pátraní po tých najkrajších balvanoch, dychberúcich líniách a perfektných krokových sekvenciách. Definuje ho hľadanie krásnych okamihov, chvíľ a vytváranie nezabudnuteľných zážitkov. A každý ten impozantný boulder je vraj ako hudobná skladba. Má svoj vlastný rytmus, tempo a harmóniu. Keď ho lezieme, cítime, ako sa náš pohyb s ním spája. Stávame sa súčasťou niečoho väčšieho, pre nás večného.