Boulder.sk

Lezečka nie je len kus gumy a syntetiky. Je to médium medzi naším chodidlom a skalou; kanál, cez ktorý preteká každá informácia o pohybe. To, ako tento kanál funguje, nezvratne formuje samotný výsledok. Určuje, koľko sily dokážeme zo stupu vyťažiť a koľko čistej prirodzenosti v našom kroku zostane. Áno, na dobrých lezečkách sakramentsky záleží, lebo priamo definujú náš zážitok.

Kým prvé kolo lokálnej boulderingovej súťaže ponúklo jesenné zápolenie o najlepšie založenú špičku v klasike Vlci nebies, v druhom kole nešlo o nič menej ako o vstup do blaženosti v novinke Elýzium 6C v svahu pod Geldekom.

Druhý diel seriálu SOS nás vracia domov. Ak sledujete Boulder.sk, tento výber vás pravdepodobne neprekvapí. Elýzium je čerstvá línia, ktorú som vytýčil len nedávno, no okamžite mi učarovala súčtom všetkých svojich atribútov. Hoci boulder zatiaľ čaká na prvé opakovanie, idem do toho smelo. Aj bez objektívnej konfirmácie klasy a krásy si ho s čistým svedomím dovoľujem nominovať medzi naše skvosty.

Dúfal som, že pod Geldekom vyrastie väčšia boulderingová oblasť, ale po vzhliadnutí okolitého potenciálu sa bouldre skoncentrovali do jedného solitérneho balvanu. Našťastie je to balvan ikonický, situovaný na pôsobivom mieste, a jeho návštevu preto odporúčam každému, kto má chuť prežiť intenzívny zážitok.

Mohol to byť článok o impozantnom kameni na krásnom mieste v srdci Karpát, no nakoniec si onen text vypýtal oveľa viac. Je to rozprávanie o malokarpatskom Olympe, o mieste, kde sa v tichu bučín a veternej paseky bijú dva svety. Ten, ktorý si so sebou prinášame v batohoch plných každodenného diania a ten nadčasový, v ktorom si tie batohy vždy v kľude rozbaľujeme. Je to úvaha o azyle, ktorý nám dovoľuje na chvíľu uveriť, že svet je ešte stále v poriadku. Pretože o tom bouldering vždy bol.