Údolie Pitztal sa nachádza južne od Imstu, zhruba hodinu jazdy autom z Innsbrucku. Pôsobí pokojným dojmom s minimom turistov. Celé údolie má asi 40 km. V jeho závere sa máte možnosť lanovkou vyviesť až do sveta vysokohorských ľadovcov, dať si božskú štrúdľu s pudingom v najvyššie položenej kaviarni v Rakúsku (3 440 m.n.m.) a pokochať sa výhľadmi na druhý najvyšší vrchol Rakúska Wildspitze (3 770 m.n.m.).
Nachádza sa tu iba jedna verejne známa boulderingová oblasť. Mandlers Boden leží cca v prvej tretine údolia pri dedinke Ritzenried. Parkovať sa dá na vyhradenom parkovisku pre bouldristov priamo pri hlavnej ceste, odkiaľ je to k bouldrom zhruba 10 minút chôdze.
To, že lokálna komunita doslova chytila príležitosť za pačesy, potvrdzuje už uvítacia tabuľa na začiatku oblasti. Zvýšenú koncentráciu pováľaných balvanov krásnej zvlnenej ruly pretavili do komplexného celku peknej a komfortnej rodinnej oblasti.
Z informácii sa dozviete, že oblasť je rozdelená do dvoch susediacich sektorov, ktoré sú predelené lúkou s posedením a super zázemím. K dispozícii nájdete aj drôtené kefy (síce už trošku za zenitom), aby ste si dľa potreby mohli vyčistiť váš boulder. My sme túto potrebu za celý čas nepocítili, no je možné, že mierny úbytok stromov oblasť otvoril viac slnku a rýchly rast machov sa v súčasnosti spomalil.
Mandlers Boden tvorí 55 zmapovaných balvanov, každý je označený tabuľkou s číslom, čo zjednodušuje orientáciu. Darmo, nachádzate sa v boulder parku, v ktorom sa kládol zreteľ na jednoduchý pohyb, orientáciu bez komplikácii a celkové zázemie. Značený je aj chodník vedúci pomedzi kamene.
Balvany v okolí lúky majú výborné dopady, pri ostatných by som odporúčal dva matrace. Aj keď som liezol bez spottera, s dvoma som si pri kamenistejších dopadoch v pohode vystačil.
Možno máte pri slovnom spojení „boulder park“ rozpačité pocity, možno som ich spočiatku mal aj ja, no veľmi rýchlo som si zvykol na všetok príznačný komfort. Keď sa už niekam doterigáte, oceníte rýchlu orientáciu a pohodlné zázemie. Nestrácate čas ťažkou identifikáciou línií, proste valíte od kameňa ku kameňu a užívate si dovolenkový bouldering ako nejakú úžasnú rodinnú atrakciu.
Počas štyroch dní sme tu iba raz stretli bouldrujúcu rodinku. Onen pokoj nám veľmi imponoval. Omamné ticho občas prehlušil hrmot z neďalekého lomu, ale našťastie sme vždy prichádzali v čase, kedy sa práce už končili.
Deti si tu prídu na svoje. Okrem množstva čučoriedok môžu zbierať aj prelezy detských bouldrov, alebo šantiť na lúke. Trošku komplikovanejšie to môžu mať veľmi namotivovaní silní jedinci, keďže klasa tamojších bouldrov končí na čísle 8A+. Osmičky sú tu iba tri. Vedú však po ukrutných lištách, ktoré si v lete ani neviem predstaviť podržať. Sedmičiek tu tiež nie je veľa, ale na pohodové popoliezanie vám na nejaký čas postačia.
Sprievodcu nájdete na stránke lokálnej komunity, v aplikácii Topo, ale najlepšie spracovaný je v knižnej podobe Alpen en Bloc 2. Všeobecne mi prišla klasifikácia nastavená pomerne motivačne a musel som občas hľadať spôsoby, ako si boulder sťažiť, aby som sa k číslu priblížil. Nič to však neuberá z krásy niektorých bouldrov.
Určite by som návštevu odporúčal bouldrujúcim rodinkám, ktoré si chcú okoreniť spoločnú dovolenku aj časom stráveným na príjemných chytovatých bouldroch v peknom prostredí tirolských lesov. Pobyt v Pitztali však spoľahlivo poskytne vypínač všedných dní úplne každému a poľahky ho prenesie do krajiny dobrodružstiev, zelených pastvín a dúhovej ruly.
Oli
PS: V druhej časti sa spolu pozrieme do údolia Kaunertal.