Názov Sherwood Forest nevychádza len z náhodnej lezeckej roztopaše. Aj keď som v pôvodnom Sherwoode nikdy nebol, paralely s lesom pri Habichene očividne naviedli britských bouldristov, ktorí sa podieľali na rozvoji oblasti, presne k tomuto pomenovaniu.
Namiesto tisícročných, nepravidelne pokrútených dubov tu však z machu a papradia vyčnievajú obrovské, časom, vodou a mrazom zaoblené balvany. Celé miesto pôsobí ako tajná skrýša ukrytá na brehu hučiacej rieky Ötztaler Ache, kde namiesto zbojníkov bojujú bouldristi o trenie na vyleštených oblinách.
Lezenie v Sherwoode je ozaj iné. Už nečakajte chytov na rozdávanie, do popredia sa výrazne tlačí aj technika. Bouldre sú náročnejšie na teplotu a trenie. Niektoré previsnuté hrany vymyté vodou bol problém v tridsiatkach udržať. Oblasť je síce v lese, ale orientácia napomáha slnku byť dlho aktívne, preto vám návštevu odporúčam skôr na jeseň.
Na skale poznať, že oblasť patrí k lokálnym klasikám a že sa tu lezie už pomerne dlho. Najpopulárnejšie bouldre už zdobia vyšmýkané stupy, čo vás núti našľapovať oveľa precíznejšie. Síce to nie je korčuliarske vápno, ale určité komplikácie možno pokojne očakávať.
Všetky balvany sú koncentrované relatívne pokope v malom lesíku medzi riekou a pastvinami. Čím idete ďalej od rieky, tým sa mení aj charakter bouldrov od hladkých hrán po ostrejšie a zrnité lišty. Jednoducho si vyberiete, na čo máte chuť. Brehy pri rieke sú divoké a občas som musel dohliadať na pohyb detí, aby sa nezrútili dolu. Mal som pocit, že kedysi sa niektoré balvany liezli aj zo strany rieky, dnes to už nebolo možné. Snáď voda časom kompletne nepodmyje bouldre, bola by ich hrozná škoda.
Dopady sú tu prevažne dobré. V prípade potreby prekrytia viacerých kameňov viete využiť aj erárne matrace. A áno, nájdete aj Robina Hooda! Krásne vysoké 8A je srdcom celej oblasti. Tlčie tu pre všetkých odvážlivcov, ktorým sa podarí dať dokopy dostatok bouldermatiek a spotterov.
Sprievodcu nájdete v aplikácii Topo (27crags). Pozície balvanov často nesedia, ale na základnú orientáciu to postačí.
Kvalita vybraných bouldrov je v Sherwoode pri Habichene o level vyššie ako v predošlých navštívených údoliach. To treba bez okolkov priznať. Výrazné mohutné línie, či už vo vertikále alebo horizontále (dlhé tiahnuce sa hrany), sem cielene priťahujú lezcov aj zo širšieho okolia.
Sherwood Forest nie je veľká oblasť. Ak prídete silní a trafíte fajn podmienky, viete si kapitolu o Robinovom lese s chuťou dočítať. Myslím si, že sa vám bude páčiť.
Oli
PS: V poslednej štvrtej časti seriálu ešte zostávame v údolí Ötztal…