Boulder.sk

Do Fontáča jazdím 18 rokov, ale nikdy som tam nebol v lete. Vždy dominovala jeseň a posledné roky sa naše návštevy už viac sústredili na jar. Keď má človek na výber, preferuje skôr chladnejšie teploty. Ak sa mu však možnosti zúžia, začína sa na veci pozerať celkom inou optikou. Mať doma školáka je totiž úplne nová životná kapitola. Tento rok sme ale plánovanie nepodcenili a po minuloročnom výpadku Fontáč nevynechali. Pretože život bez Fontu je pre bouldristu ako dynamo bez odrazu.

V tieni slávnych bouldrových oblastí južného švajčiarskeho kantónu Ticino, leží na opačnej strane krajiny úzke údolie Murgtal šplhajúce sa od malebného jazera Walensee do výšin alpských lúk. Niežeby tu bouldering nebol populárny, ale v porovnaní s Chironicom, Crescianom, či Magic Woodom, je Murgtal v úzadí a jeho atraktivita narastá obzvlášť vtedy, keď je v Ticine zlé počasie. My sme sa po ceste do Fontáča rozhodli pozrieť tamojšiemu boulderingu na zúbok.

Po dvoch rokoch rozjímania nad tým, kedy pôjdeme bouldrovať do Fínska, to konečne prišlo. V máji padol nápad – prečo neísť tento rok, a k tomu ďalší – prečo vlastne neísť čo najskôr? A bolo rozhodnuté. Ďakujem všetkým kolegom, hehe.

Do Chorvátska nejazdíme často. Dôvod je vcelku prozaický. Je to krajina, ktorá sa nikdy príliš nespájala s boulderingom. Dostupnosť mora zo Slovenska je však stále veľkým lákadlom a keďže sme aj tento rok chceli deťom dopriať poriadnu kúpanicu, opäť sme hľadali lokalitu vhodnú na kombináciu morského potešenia a boulderingu.

Pestrosť je v živote dôležitá a v tom bouldristovom obzvlášť. Niekedy si užívame nacvičovanie ťažkých pasáží, inokedy zase pohodové kroky bez potreby zatínania. V rámci zvoľnenia a nutnosti oddychu od náročných projektov kvôli chrbátu sa mi opäť zacnelo prispieť bodkou do bouldrovej malokarpatskej mapy.