Boulder.sk

Bolo by náročné neodštartovať seriál jedným z najlepších bouldrov, aké som kedy liezol. Obzvlášť, keď ho mám ešte v čerstvej pamäti. Previsnuté medvedice a rôzne nahnuté paneláky ma vždy veľmi bavilo liezť, a že ich v lesoch okolo Fontáča nie je vôbec málo. Väčšinou vizuálne dominujú svojmu okoliu, strhávajú na seba pozornosť a okamžite lákajú na nejedno silné objatie. Spoľahlivo preveria silu vášho telesného stisku, ale čím sú previsnutejšie, tým viac sa lezenie stáva dokonalou 3D hrou.

Nikdy ma plnohodnotne neuspokojil samotný prelez bouldra, pokiaľ som nemal dobrý pocit z jeho prevedenia. Čím som starší, tým sa môj záujem o poznanie tajomstva dokonalého lezeckého pohybu ešte prehlbuje. Boulder nestačí hocijako preliezť, lebo to ma na konci dňa neposúva. Za progresom lezeckého prejavu a vnútorného uspokojenia s realizáciou pohybu je dokonalé sa prispôsobenie aktuálnej konfigurácii, ktorú nám skala pripravila. Bouldre sú často dokonalé. Ale Skvostami sa stávajú až vtedy, keď ich dokonalosť dokážeme pretaviť aj do prelezu.

Odkedy sme pretrhli niť našich kolektívnych fontáčskych návštev ubehlo osem rokov. Staré známe tváre v rôznych obmenách, ale s pevným jadrom. Sedeli sme vtedy pri pive a pizzoške neďaleko nášho ubytka v Arbonne, a popri bilancovaní lezeckého týždňa sme niektorí už ticho tušili, že sa tu v obdobnej zostave tak skoro nestretneme. Život sa však nezvykne príliš zdržiavať, deti podrástli a ozveny francúzskych príbehov znovu začali naberať na intenzite. Až tak, že sme sňali prach z peknej tradície a s polročným predstihom začali vybavovať priepustky.

Do Fontáča jazdím 18 rokov, ale nikdy som tam nebol v lete. Vždy dominovala jeseň a posledné roky sa naše návštevy už viac sústredili na jar. Keď má človek na výber, preferuje skôr chladnejšie teploty. Ak sa mu však možnosti zúžia, začína sa na veci pozerať celkom inou optikou. Mať doma školáka je totiž úplne nová životná kapitola. Tento rok sme ale plánovanie nepodcenili a po minuloročnom výpadku Fontáč nevynechali. Pretože život bez Fontu je pre bouldristu ako dynamo bez odrazu.

V tieni slávnych bouldrových oblastí južného švajčiarskeho kantónu Ticino, leží na opačnej strane krajiny úzke údolie Murgtal šplhajúce sa od malebného jazera Walensee do výšin alpských lúk. Niežeby tu bouldering nebol populárny, ale v porovnaní s Chironicom, Crescianom, či Magic Woodom, je Murgtal v úzadí a jeho atraktivita narastá obzvlášť vtedy, keď je v Ticine zlé počasie. My sme sa po ceste do Fontáča rozhodli pozrieť tamojšiemu boulderingu na zúbok.