Boulder.sk

Je šiesteho júna a ja začínam písať. Presne mesiac odkedy sme dorazili do Fontáča a niečo cez dva týždne od návratu domov. Niekoľko malokarpatských bouldrov som už stihol premiesiť v dlaniach, no fragmenty sklovitej kože pedantne zbrúsenej z jemného pieskovca ma stále nútia pred pokusom navlhčiť si prsty. Dokonca som sa v projekte už šmykol aj tam, kde sa mi to pred odchodom nikdy nestalo.

Oblasť Vysokých Tatier sa za posledné roky stala mekkou kvalitného žulového boulderingu, ktorého by ste sa inde na Slovensku v takejto koncentrácii veru nedohľadali.

Naše sny by vedeli rozprávať. Vidia nás pekne z nadhľadu a spoznávajú naše povahy. Pretože cesta za snom o nás napovie veľa. Či si ho necháme lacno uletieť ako odtrhnutý balón naplnený héliom, alebo sa ho kŕčovito držíme, kým sa nám ho nepodarí vyzliecť z predstáv a naplniť vytúženým zážitkom. Sny sú odrazom našej duše. Predstavujú jej stravu a záleží iba od hladu, akým ich nasledujeme.

Momentálnu obsahovú dieru skúsim zaplátať najlepšie, ako sa dá - novým sprievodcom. Aj keď ide len o lokálne potešenie, bola by škoda nepridať ho na bouldrovú mapu Malých Karpát. Snáď si svojich nadšencov nájde.

Pred pätnástimi rokmi tvorilo „scénu“ pár nadšených dvadsiatnikov, dnes sa pod bouldrami stretávame naprieč generáciami – pribudlo detí, ale aj ľudí okolo päťdesiatky. Niekto dáva prednosť páperke, iný nedá dopustiť na flanelku. Jeden má sprievodcu v mobile, druhý v hlave. Dakto padá na matrace, ďalší rovno na zem. No všetkých nás spája láska k lezeniu a presvedčenie, že bouldering nie je šport, skôr spôsob, ako nazerať na život a svet okolo nás.