Cesta pod Geldek nie je úplne krátka, no Jazvec by vedel rozprávať ešte o trochu dlhšie príbehy. Každým krokom nahor sa vrstvy okolitého sveta odlupujú ako stará kôra. Tu ste v absolútnom srdci Karpát, v tichu sveta prapôvodného, obnažení len so svojimi myšlienkami.
Svet potrebuje miesta, ako toto. Obzvlášť dnes. Lokálnym bouldristom vzkriesený Olymp a na ňom Elýzium. Je to výsada prítomnosti, ostrov svetla a poriadku v temnej ríši tieňov a chaosu? Nikdy som nebol pesimista, ale na božských miestach sa tak veľmi núkajú ostré kontrasty…
Práve ony nás vracajú k podstate. Možno bouldering nespasí svet, ale zachraňuje duše tých, ktorí mu naslúchajú. Aká banálna vec… milovať bouldering a mať sa dobre. Vyšliapať si s matracom na chrbte pod Geldek a odovzdať sa pohybom Elýzia. Kontrolovaným a pomalým krokom v realite scvrknutej do každého centimetra studeného vápenca.
V statike je umenie kontroly. Musíte liezť pomaly, aby ste nespadli a nepožul vás svah pod balvanom. A čím ste vyššie, tým viac cítite pohľady Karpát, ktoré sa vám tu bez okolkov plne odovzdávajú. O čo viac sú intenzívnejšie vrcholové zážitky z osemtisícoviek? Nakoniec, každý má svoj Olymp tam, kde ho práve potrebuje. Pretože bouldering nežiada publikum. Stačí mu ticho Malých Karpát a vedomie, že pod Geldekom je svet ešte stále v poriadku.
Oli