Z každého rožku trošku. Pestrosť mám rád nielen v rámci krokových sekvencií bouldrov, ale nedám na ňu dopustiť ani pri osnove bouldrového roka. Áno, monotónnosť a potreba opakovaní nás síce môžu doviesť k dosiahnutiu náročnejších cieľov, no nemyslím si, že by bol pre mňa v konečnom dôsledku taký formát uspokojivejší. Som nesmierne rád, že dnes môžem písať o krásnych okamihoch a neskutočných balvanoch, o bouldroch, ktoré bavia a o miestach, ktoré sme navštívili po prvýkrát a zanechali v nás silné echo.
10. El Del Arco 6B, El Helechal – Bolonia (Španielsko)
Počas jarných prázdnin sme sa vydali na prieskum Andalúzie. Niekoľko slnečných dní strávených na vetrom ošľahaných pieskovcoch pri Tarife nás dokonale pobláznilo. Zážitkový bouldering s nekonečnou kadenciou úchvatných tvarov a obrazov, ktorý dokonale reprezentuje snáď najznámejší boulder oblasti El Helechal. Dierovaný oblúk s hravým výlezom má ešte neodolateľný pravý 6A variant cez najkrajšie madlo široko-ďaleko.
9. Ema 6B+, Sućurac (Chorvátsko)
Pri plánovaní letnej dovolenky pri mori som natrafil na relatívne čerstvého sprievodcu po chorvátskych oblastiach v Dalmácii. Zakotvili sme pri Splite, kde sa nachádza najväčšia koncentrácia bouldrov. Vysoké teploty nás, samozrejme, držali prevažne pri vode. Ja som však vedel, že aspoň jeden balvan si budem musieť ísť určite pozrieť. Nakoniec sa z toho vykľula pomerne dramatická misia, ktorá sa zúžila na jeden podstatný cieľ – vyliezť hore, akokoľvek. Stihol som to troma spôsobmi, z ktorých najpôsobivejším bola pomerne vypečená vysoká platňa Ema. Ten pocit, keď som sa vymanil z dusného zovretia pichľavej buše a konečne ma ofúkol vrcholový prievan, vo mne navždy zostane. Asi takto sa cítili čerství dalmátski králi.
8. El Poussah 7A, Fontainebleau (Francúzsko)
Stará klasika v sektore Franchard Isatis, ktorú pozná snáď každý nadšenec. Mierne ma udivuje, koľko rokov som bol schopný boulder obchádzať bez toho, aby som ho čo i len vyskúšal. Prebýval vo mne rešpekt a prebýva aj dnes po jeho preleze. Síce som si naň nakoniec vybral snáď najmenej vhodné podmienky za prítomnosti zapadajúceho letného slnka, ktoré usilovne vyhrievalo kľúčovú oblinu, zrazu som jednoducho zacítil, že nastal čas. Nakoniec, atmosféra predčí akékoľvek úskalia. El Poussah je ťažké a majestátne 7A s nesmrteľným statusom poctivej klasiky.
7. Harlekýn 8A, Blázon (Slovensko)
Čo by to bol rok bez domácich projektov? Tentokrát ma po dlhšom čase okolnosti prinavrátili na Blázna oprášiť zabudnuté línie. Cieľom bol hlavne sektor pri Klaunovi, kde som našiel zdroj zábavy na dlhšie obdobie. Počas viacerých návštev som prečisťoval staré bouldre, liezol nové smery s kombináciami a samozrejme, riešil problém Harlekýna. Boulder sa so mnou celkom vyhral, ale o preleze nebolo pochýb. Otázkou visiacou vo vzduchu sa stal iba dátum úspešného FA. Všetky detaily pestrého krokosledu nakoniec do seba zapadli v júni. Dovtedy som ladil kadejaké kľúčové drobnosti (dokonca tesne pred prelezom som bol schopný veriť najnovším zmenám v úchope). Stále som si nebol v realizácii niektorých krokov stopercentne istý, stále som vnímal, že existuje možnosť spraviť ich lepšie. Možno prílišný perfekcionizmus, ale onen proces ma učí byť lepším lezcom. Na jeho konci totiž čaká bezchybný prelez – tá absolútna precíznosť, ktorú dokážeme zo seba vydať. A to ma baví.
6. NPJB 8A, Chřiby – Koryčanský hřeben (Česko)
Legendárny oblinový traverz Nekonečná přítomnost je budoucnost od Tomáša Pilku som si ako rozrobený projekt preniesol ešte zo zimy 2024. Chyty ako z najkrajších príbehov o oblinách…, to sú proste Chřiby. Keďže to nemáme z Bratislavy až tak ďaleko, je celkom reálne plánovať aj výjazdy na otočku. Človek sa síce v rytme bežných dní dostáva trochu pod tlak, ale kto vie, možno preto malo moje obliehanie tú správnu iskru. Vyrazil som, aj keď nebola dobrá podmienka, ale inokedy som proste nemohol. Ani veľká zima, ani teplo. Jednoducho mať to šťastie a pripravené pasáže bouldra spojiť do jedného celku. Klaplo to.
5. Drösel 7B+, Murgtal (Švajčiarsko)
Konečne sa nám podarilo navštíviť švajčiarsku bouldrovú oblasť Murgtal, ktorá sa tak trochu líši od ostatných zvučných oblastí na juhu krajiny. Jej špecifiká som popísal v článku z nášho výletu. Keďže sme sa pohybovali iba v najvrchnejšom ľúbivom sektore, zostalo mi tam ešte mnoho a mnoho bouldrov, pre ktoré by som sa rád vrátil. Zatiaľ aspoň spomínam na svojrázne estetické bouldre rozhádzané na lúke pri potoku pod strmými stráňami. Z nich mi najviac učarovala medvedica Drösel. Výborné lezenie po stúpajúcej hrane s pridávaním spoďákov a bočákov v stienke balvanu. Síce sa mi nepodarilo bezpečne vykryť divokejší dopad, ale aspoň som bez spottera prelez intenzívnejšie precítil.
4. Coup d’Épaule direct assis 7C, Fontainebleau (Francúzsko)
Jeden z bouldrov, ktoré si zamilujete na prvý pohľad. A nemusíte zrovna stáť pred ním, mne sa to stalo vďaka akejsi fotografii kedysi dávno. Nádherný vysoký trojuholník v tôni gaštanového lesa. Na jeseň dokonalá idylka. Počas októbrového výjazdu som sa za ním cielene vydal a musím povedať, že to bol jeden z najkrajších zážitkov roka. Tentokrát si vizuálna stránka a genius miesta prikláňali misky váh na svoju stranu, ale ani krokovo by sa boulder nemusel hanbiť. Coup d’Épaule direct je úžasným príkladom toho, že odmedzenia v bouldroch nemusia uberať z ich krásy, práve naopak. V tomto prípade to potvrdila aj verzia bez obmedzení, ktorá navždy zostane v tieni narovnania.
3. Katioushka 7B+, Fontainebleau (Francúzsko)
Toho roku sa mi pošťastilo navštíviť Fontáč až dvakrát. Zatiaľ čo v lete som si s rodinkou užíval kvantitu, jeseň bola s chalanmi ako za starých čias. Kolektívny rest day som tak využil na splnenie si ďalšieho sna a vydal som sa navštíviť Katioushku. Ďalšiu príležitosť by som asi nemal, pretože boulder sa nachádza v maličkom sektore uprostred tichého lesa, kam by okrem mňa asi nikto zo skupiny nemal väčší dôvod chodiť. Možno sa pýtate, prečo mi učaroval práve tento boulder, no okrem vizuálnej stránky na mňa už dávno prehovoril lezeckým štýlom a krokmi vpísanými do skaly. To znamená, že prelezový krokosled nemá veľa variácií, má ich v skutočnosti len pár s malými odlišnosťami. Pôvabná Katioushka si k tomu všetkému dokázala vybrať naozaj krásne miesto pre svoje usídlenie. Obrovské hríby, paprade, historické nápisy v previsoch a les, čo plynie krásou do diaľav. Nazval by som to čarom solitérov.
2. Le Sacre du Printemps 7C, Fontainebleau (Francúzsko)
V prípade, že sledujete Boulder.sk, určite vám neuniklo zahájenie seriálu SOS a jeho prvá časť. Potom tento boulder už veľmi dobre poznáte a ja neviem, čo by som vám o ňom ešte napísal. Zhrniem to teda iba v krátkosti: dokonalý skvost, v ktorom sa snúbi krása boulderingu vo všetkých jeho aspektoch.
1. Špekulant 7C+, Vysoký vrch (Česko)
Ak by som v prípade Špekulanta napísal lokalitu Fontainebleau, určite by nikto nenamietal. A tí, čo ho poznajú, by si ho tam tiež vedeli poľahky predstaviť. Keď zatúžite po Fontáči, no nedá sa vám vycestovať tak ďaleko, zájdite si aspoň na Vysoký vrch. Nemusíte ani privierať oči, on tam naozaj je. Sklamať vás môže len vo svojej veľkosti. Predsa len, tých možností je oveľa menej. Rozhodne však postačia. Kvality totiž nemusí byť veľa. Stačí, že je.
Zostaviť desiatku najlepších bouldrov roka vôbec nebolo ľahké. Bouldrov, ktoré som si vždy chcel preliezť, alebo ktoré som už po prvom vzhliadnutí potreboval preliezť. Nie pre číslo či zvučný názov, ale pre ten nezabudnuteľný zážitok a túžbu byť na moment ich súčasťou. Už sa teším na nový rok, pretože o takéto bouldre nie je núdza. Mať len to šťastie ich navštíviť…
Veľmi pekne ďakujem Ričimu (gripstone.eu), Peťovi (peterbouldering.com), Michalovi (smrzagency.eu) a Silvovi (wilderoben.com) za dôveru a podporu na mojej ceste.
Oli
Komentáre