Murgtal začína svoje špecifiká písať už len svojou polohou. Väčšina najvýznamnejších švajčiarskych oblastí sa nachádza v Ticine a v Graubündene. Jeho lokalizácia mu predurčila trošku iný osud. Ide hlavne o geológiu územia, ktorá sa v Murgtali a jeho okolí slušne vybláznila. Nehľadajte hladkú žulu z Brione. Do očí vám hneď padne červenohnedá farba balvanov a pri detailnejšom pohľade pomerne ostré zrno rôznej veľkosti. Prvé husle tu ide tzv. verrucano. Je to metamorfovaný sediment s charakterom zlepenca. Ostré kryštáliky striedajú menej veľké drobné výrastky. Na oko v detailoch nič moc, ale línie sú vo finále pomerne estetické. Smerom vyššie do údolia sa mení aj charakter skál. Musím povedať, že prechod zo zlepenca ku granitoidným horninám je badateľný a vítaný. Balvany sú hladšie, vystupujú viac solitérne, chyty majú príjemnejšie a celkovo sa v najvyššie položenom sektore See cítite ako na zillertalských lúkach.
Exkurzia Murgtalom skutočne ponúka pekný geologický a geomorfologický zážitok, čo by krásny prierez dávnymi dejinami, počas ktorých sa formovali Alpy. Územie je súčasťou tektonickej arény Sardona zapísanej od roku 2008 do svetového dedičstva Unesco. Zaslúžil sa o to mimoriadne zaujímavý tektonický vývoj a jeho prejav na zemskom povrchu vplyvom následkov kolízie kontinentov Afriky a Európy. Dotyk skaly tak nadobúda oveľa širšiu hĺbku. Nekončí len pri citlivom vnímaní jej povrchu končekmi prstov, ale vyvoláva strašne veľa otázok ohľadom jej vzniku, jej strastiplnej cesty ku dnešnej podobe známej nielen bouldristami.
Ako povedala Aďa, spodné sektory jej až príliš pripomínali karpatské lesy na to, aby sme si ukrajovali z možnosti poriadne sa nasýtiť alpského boulderingu. Jediný sektor, ktorý sme tak počas troch lezeckých dní navštívili, bol spomínaný sektor See. Ako už názov napovedá, balvany sú koncentrované v blízkosti vodnej plochy. Okolie je ľúbivé. Zelená trávička, rovné dopady, žblnkajúci potok s malými rybkami, výrazné balvany od platničiek po previsy a nad hlavami strmé stráne údolia s vytŕčajúcimi štítmi. Presne to, čo sme hľadali.
Okrem toho božský pokoj. Za celý čas sme stretli možno tri bouldrujúce dvojice. Áut sa sem tiež veľa nedostane, pretože parkovanie je v celom údolí prísne regulované. Môže sa parkovať len na menších striktne vyhradených plochách a bude vás to stáť 12 frankov na deň. Za tri dni sme teda zaplatili takmer 40 €.
Dostupnosť bouldrov z parkovísk je výborná. Množstvo z nich je viditeľných priamo z cesty, pri niektorých dokonca musíte dávať pozor, aby matrace nezasahovali na cestu a neobmedzovali presun obrábacích mechanizmov.
Charakter krajiny sa krásne mení. Od mestečka Murg pri jazere Walensee, v ktorom sme kempovali, gaštanové lesy postupne prechádzajú do ihličnatých porastov a lúk. Spodné sektory na leto sprievodca príliš neodporúča, nakoľko bývajú dosť prerastené vegetáciou a okupované kliešťami. Lepšie podmienky nájdete zhruba v polovici údolia pri mýtnej stanici, kde sa nemení len typ skaly, ale mierne sa otvára aj les. Okrem iného pribúdajú aj zvučnejšie a fotogenickejšie línie (nájdete tu napríklad aj lokálne najslávnejšiu cestu s lanom Into the Sun 8c+ trad od Bernda Zangerla).
Slnko sa do týchto končín nedostáva v plnom rozsahu a na bouldroch v tieni lesa sa dlhšie drží vlhkosť. Aj preto sme bez váhania pokračovali do najvyššie položeného sektora See – až nad sektor lemujúci prudké serpentíny s pasienkami (a bouldrami).
Ak budete chcieť preskúmať celý potenciál sektora, je treba rátať s tým, že budete musieť v jednom prípade prebrodiť ľadový potok. Pri letných teplotách sme túto opakujúcu sa aktivitu celkom privítali. Pohyb medzi bouldrami je mimoriadne komfortný, nehovoriac o celkovom zázemí pod skalami.
Lúčny charakter sektora See môže evokovať množstvo slnka cez deň, no bouldre v okrajovej časti lesa sú takmer celý deň v tieni. A keďže ju údolie pomerne úzke, pohyb slnka zabezpečí meniaci sa tieň počas dňa aj na exponovanejších plochách. S výberom bouldrov v tieni tak nemáte žiaden problém. Rozhodne sa letnej návštevy netreba báť. Prelezené prsty môžete podvečer schladiť v čírej vode jazera Walensee a pri západe slnka s pivkom naplno nasať všetky pridružené benefity Murgtalu.
Som si vedomý, že na komplexné hodnotenie oblasti by sme museli prísť v inom ročnom období, kedy by si nám otvorilo oveľa viac možností. Napriek tomu návšteva Murgtalu absolútne splnila naše očakávania. Bouldering v sektore See je idylický a spĺňa všetky atribúty pozitívneho zapísania sa medzi moje obľúbené oblasti. Otázkou zostáva, kam by sa naše pôsobenie uberalo v prípade dlhšie trvajúcej návštevy (možnosti sektora nie sú nekonečné), ale viem si predstaviť, že pri akceptácii menšieho komfortu pod skalami by nás čakalo ešte veľa zábavy.
Murgtal nie je Zillertal, Brione, Chironico ani Magic Wood. Je dostatočne odlišný, aby vyčnieval. Či jeho špecifiká prijmete pozitívne, alebo negatívne, nechám už na vás. Mňa si získal. Cez skalu, prostredie, geologickú výnimočnosť nielen v kontexte bouldrových oblastí. Získal si ma atmosférou tých večerov pri jazere, kedy prítomno neťaží len z kúzelného okamihu, ale to podstatné si nesie z doznievajúceho dňa.
Oli
Komentáre