Spätný pohľad 6C(+?) FA, Svätý Jur, Slovensko
Žulové krídlo nad Jurom je vďačný spot na zimu, veď za previsom nikdy nefúka, dlho svieti slnko a kameň jednak takmer nezateká, jednak schne pred očami.
Asi aj preto je na pár metroch štvorcových o čosi viac línií, ako by sa možno patrilo. Na druhej strane, staré príslovie vraví, že dobrých bouldrov sa všade veľa zmestí. A fakt!
Nateraz posledná (?) linka začína ako Víťazstvo svedomia a bez použitia akýchkoľvek madiel pokračuje nízkym traverzom až do líšt z Favorita a ním hore. Veľmi pekná ladička so solídnymi nohami no s malými lištami, ktorá ponúka viacero riešení. Ja som napríklad celý čas cúval.
Jašterko 6A+, Končitá, Slovensko
Jeden kameň, dva bouldre: Jašter a Jašterko. Človek nemusí byť práve etymológ, aby pochopil, že ten so zdrobneným menom bude asi ľahší. A ono to tak podľa sprievodcu naozaj je: 6B verzus 6A+. Že to však môže byť celé oveľa zložitejšie, naznačujú denníčky na climb.sk, kde má ťažšia linka sedemnásť prelezov a ľahšia – trochu nepochopiteľne – len päť.
A trochu nepochopiteľné je to aj na pohľad, veď Jašterko ide rovnako ako jeho starší brat, no na nohy má povolený aj spodný kameň. Diabol sa však skrýva v detailoch a tým je čarovná skratka SD.
Kým Jašter si vyžaduje trochu sily a vytrvalosti, aby človeku v záverečnom (už spoločnom) cruxe „nedošlo“, v Jašterkovi treba predovšetkým vyriešiť štart. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú radi bouldrové hádanky.
Nečakaný návrat 6C+, Medené Hámre, Slovensko
Sektor Pod Medeným je na pomery oblasti veľmi indoorový, čiže „po chytoch“, navyše býva suchý aj v prípadoch, keď sú kamene doslova pár metrov od neho komplet mokré. Asi aj preto som sa tam tento rok ocitol toľkokrát.
Nečakaný návrat patrí podľa mňa k tomu najlepšiemu, čo Malé Karpaty ponúkajú. Najmä pre dva unikátne prepady, veď kedy ste naposledy liezli zhora dole? Hravý boudering v tej najlepšej podobe, ktorý rovnako ako ramená a bicepsy preverí aj hlavu.
Plat et Replat 5+, Fontainebleau, Francúzsko
Hlavu preverí aj táto červená 21-tka v sektore J.A. Martin, no úplne iným spôsobom. Ale poďme pekne po poriadku.
Boulder – s „mantlom“ napohľad v strede stienky – som objavil úplne náhodou počas toho, ako Ľubo ladil La Voie de Kim (assis) 7A, ktorý bol len o pár metrov ďalej, možno dokonca na tom istom súskalí.
Ľubo bol po svojej prvej fontáčskej sedmičke dobre naladený, sloníka som mu tak ako fanúšikovi pretláčacích výlezov nemusel predávať príliš dlho. Ako na potvoru mu však nejako nesedeli prvé kroky.
Ak ma pamäť neklame, nemal som v pláne dostať sa až hore! Len som mu chcel ukázať, ako by sa asi dal vyriešiť ten úvod. No a zrazu som bol v mantli a robil také to „idzem-nejdzem“.
Aj som zakričal, že id(z)em dole, aby som si vzápätí uvedomil, že zoskočiť môže byť predsa len o čosi nebezpečnejšie, ako sa to pokúsiť doliezť. No a zvyšok je história, a silný zážitok.
Vlci nebies 5C, Limbach, Slovensko
O „vlkoch“ som napísal vyše 600 slov ešte v októbri, ťažko tak hľadám ďalšie.
No veľmi by ma zaujímalo, aké číslo a písmeno musí mať človek maximálne vylezené, aby toto 5C dokázal flashnúť. Ja by som tipol, že to bude tak niekde okolo 7B.
Václav Borovička 6B+, Medené Hámre, Slovensko
Niekedy si vravím, čo všetko „hodnotnejšie“ som už mohol mať v denníčku, keby som sa sústredil na pár skvostov a neliezol v zásade všetko rad za radom. Aj úplné nezmysly, čo mi nesedia a okrem toho, že im chýba „poriadne“ číslo, často neulahodia ani oku.
Borovička sa mi však nejako dostal do krvi. Asi veľmi čudným krokosledom, kde práve tá najlepšia noha nič nerieši a kde sú lišty malé, ale zato trochu oblé.
L’Oblique 7A, Fontainebleau, Francúzsko
Snáď jeden z najznámejších bouldrov v sektore Roche aux Sabots, ktorý ma zaujal už z videí.
Dynamickejší prečah do pravej ruky (asi crux?) mi nerobil výraznejší problém, skôr som sa pri ňom bál o moje vetché zápästie. Ostávalo tak vyladiť prvé kroky a zoptimalizovať záver.
Kľúčový tip mi nakoniec dal miestny borec, ktorý vravel čosi o tom, že L’Oblique vyliezol za tie roky už aspoň 70-krát (slovom sedemdesiatkrát). Naposledy dokonca vraj so zaviazaný očami! To sa to potom radí.
Motýle v bruchu 6C, Rybníček, Slovensko
Návraty z Francúzska zvyknú byť náročné, preto je fajn nechať si niečo pekné rozlezené aj doma. Napríklad v „novom“ sektore Nad horárňou, ktorý je síce ďaleko a do kopca, no napriek tomu ponúka jeden z najkrajších prístupov v Malých Karpatoch.
Motýle v bruchu sú vydarený traverz, kde sa tie najlepšie kroky robia s nohami napred. Aj by som chcel napísať, že po veľkom výlome je to o čosi ťažšie, pravdou však je, že iba málo problémov v živote nevyrieši dobrá päta.
Suchá voda 6C, Medené Hámre, Slovensko
Trafiť správnu podmienku na „vodnatejšej“ strane posprejovanej kocky na Poschodí je podobne náročné ako trafiť správnu betu v ktorejkoľvek z tých zadných liniek. Až tak, že často nestačia ani nadštandardné znalosti Aladina a Youtubu.
Ak sa v niečom ako odchovanec malokarpatského boulderingu cítim byť ako tak silný, sú to práve nízke traverzy. Suchá voda však nie je zadarmo a človek hlavne v prvej pasáži občas nevie, či sa práve pozerá na svoju pätu alebo ruku.
Jednoducho, krásny kúsok pre všetkých, ktorí sa boja výšok, ale zase majú kde sušiť matrace.
Hviezdne bouldre (6B – 6C), Nová skala, Slovensko
Je úplne jedno, ktorý z bouldrov s hviezdou v mene si vyberiete, výborné sú všetky štyri. Lebo sú tak akurát hravé, akurát boľavé aj akurát vysoké. Proste bouldering tak akurát.
Ak mi tento rok nejaká domáca oblasť prirástla k srdcu, tak je to určite práve Nová skala nad hvezdárňou pri Zochovej chate.
Jednak preto, že som tam zažil letný výpek, kde sa hralo o každý centimeter v tieni, aj nefalšovanú jesennú hmlu, kde zase šlo o každý centimeter bez vlhkosti. No najmä preto, že som tam bol s ľuďmi, ktorých mám rád. S ľuďmi, ktorí chápu, že čokoláda najviac chutí pod skalami a že tie najlepšie návraty sú potme.
Komentáre