Boulder.sk

Keď mi Uhlyk prvýkrát hovoril o Modranskej skale, bol som trochu skeptický. Veď keby to naozaj za niečo stálo, už by tam dávno čosi spravili Oli, Ondro, jeden z Mišov či „Seničania“. Ale Malé Karpaty sú veľké a chránené oblasti sa z času na čas menia. No najmä – neradno podceňovať nadšenie človeka, ktorý túži po „vlastnej“ oblasti. O to viac, keď pri hľadaní narazí na miesto, kde sa písali dejiny európskeho boulderingu.

Bouldering na opačnom konci zemegule. Bouldering opradený tajomnými silami miestnych lezcov. Bouldering v krajine vychádzajúceho slnka a lezeckých hviezd. Bouldering v krajine, kde sa masívne balvany spomínajú aj v štátnej hymne. Bouldering tak odvážny, až som musela sedieť 16 hodín v lietadle. Bouldering v Japonsku!

Ťažko povedať či existuje niečo lepšie ako bouldering vo Fontainebleau. Ód už bolo popísaných dosť. Tak ostávajú len moje skromné dojmy a pekné zážitky.

Kým prvé kolo lokálnej boulderingovej súťaže ponúklo jesenné zápolenie o najlepšie založenú špičku v klasike Vlci nebies, v druhom kole nešlo o nič menej ako o vstup do blaženosti v novinke Elýzium 6C v svahu pod Geldekom.

Písať o lezení v dobe 4K videí zdanlivo nedáva zmysel, no aj tak si sadám k počítaču, aby som po štvorročnej pauze dal dokopy finálnu desiatku bouldrov, o ktorých si chcem po rokoch čosi prečítať. Pretože aj slová majú svoje „rozlíšenie“.