Boulder.sk

Odkedy sme pretrhli niť našich kolektívnych fontáčskych návštev ubehlo osem rokov. Staré známe tváre v rôznych obmenách, ale s pevným jadrom. Sedeli sme vtedy pri pive a pizzoške neďaleko nášho ubytka v Arbonne, a popri bilancovaní lezeckého týždňa sme niektorí už ticho tušili, že sa tu v obdobnej zostave tak skoro nestretneme. Život sa však nezvykne príliš zdržiavať, deti podrástli a ozveny francúzskych príbehov znovu začali naberať na intenzite. Až tak, že sme sňali prach z peknej tradície a s polročným predstihom začali vybavovať priepustky.

Do Fontáča jazdím 18 rokov, ale nikdy som tam nebol v lete. Vždy dominovala jeseň a posledné roky sa naše návštevy už viac sústredili na jar. Keď má človek na výber, preferuje skôr chladnejšie teploty. Ak sa mu však možnosti zúžia, začína sa na veci pozerať celkom inou optikou. Mať doma školáka je totiž úplne nová životná kapitola. Tento rok sme ale plánovanie nepodcenili a po minuloročnom výpadku Fontáč nevynechali. Pretože život bez Fontu je pre bouldristu ako dynamo bez odrazu.

Nevadí mi cestovať niekoľko hodín do malej peknej oblasti, neťažia ma hodiny v aute po ceste za krásnym balvanom spestreným niekoľkými impozantnými líniami, nemám problém ísť dlho a ďaleko za jedným jediným bouldrom. Často to dokonca začína práve ním.

Na ďalekom juhu európskeho kontinentu sú na svahoch klesajúcich priamo do oceánu rozstrúsené tisíce pieskovcových balvanov, vežičiek, stien a jaskýň. Vybičované neutíchajúcou energiou vetra sa poslušne nechávajú milióny rokov pretvárať na fantasmagorické tvory, ktoré vašim predstavám ponechajú uzdu riadne navoľno. Španielska Bolonia je svetom paradoxov. Vplyvom prevládajúcich vetrov a vytrvalého búšenia Atlantiku je to veľmi dynamická krajina, ktorá si ale unikátnym vyžarovaním zachováva božský pokoj.

Bouldering je o hľadaní krásy. Je o nekonečnom pátraní po tých najkrajších balvanoch, dychberúcich líniách a perfektných krokových sekvenciách. Definuje ho hľadanie krásnych okamihov, chvíľ a vytváranie nezabudnuteľných zážitkov. A každý ten impozantný boulder je vraj ako hudobná skladba. Má svoj vlastný rytmus, tempo a harmóniu. Keď ho lezieme, cítime, ako sa náš pohyb s ním spája. Stávame sa súčasťou niečoho väčšieho, pre nás večného.