Boulder.sk

O lezení na Korzike som sníval vyše dvanásť rokov. Nakúpení sprievodcovia starli, noví prichádzali a starli tiež.  Prestával som veriť, že niekoho ukecám, a rozprával som o Korzike stále menej. Ale informácia žila v podvedomí môjho okolia.

Premýšľal som, ako naložiť s fľaškou korzického gaštanového piva, aby sa jej dostalo tej správnej príležitosti. Iste, pôvodný plán bol uchovať ju v chlade čo najdlhšie, resp. aspoň dovtedy, kým ma s prvými prízemnými mrazmi nechytí nostalgická nálada. Tá si však vôbec nedala načas a dva dni po návrate z Korziky fľašu otváram, aby som najväčšiu hodnotu onoho tekutého bohatstva rozlial do klávesnice a viet z nej prskajúcich.

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.

Občas ma navštívia myšlienky na zmenu, rovnice na n-tú a ešte k tomu s odmocninami, komplikované výpočtové procesy. Všetky tieto šialenosti sledujú jeden cieľ. Predostrieť mi chcú jasný výsledok a vnútiť odpoveď na otázku, prečo zase na to isté miesto - do Fontáča.

Našiel som na karte videjko z marcového Fontáča, ktoré zachytáva prelez krásneho bouldríka v sektore Drei zinnen. Žiaľ, viac sme toho v rámci lenivosti a bouldrového zápalu nenatočili.