Nenadarmo sa Korzike vraví “Perla Stredomoria”. Presvedčili sme sa o tom už pred štrnástimi rokmi brázdením z jednej strany ostrova na druhú. Variabilná a úchvatná krajina nás natoľko dostala, že sme sa pred siedmimi rokmi opäť vrátili, tentokrát aj s matracmi.
Bouldering na Korzike je síce veľmi pestrý (naprieč celým ostrovom), ale kvalitatívne pri objektívnom pohľade nijako nevytŕča. Napriek potenciálu nie je poriadne rozvinutý a skôr sa za ním chodí na susednú Sardíniu. Príčinou môže byť absentujúca komunita bouldristov, ale nepochybne aj všetky negatíva, ktoré sa za slovom potenciál skrývajú. Často zvetraná žula, monotónne línie, mnohokrát takmer nedostupné balvany, množstvo nevyhnutnej ťažkej práce pri kultivácii oblastí a podobne. Napriek tomu si viete na Korzike dobre zabouldrovať, vnímajúc aktivitu ako doplnok k cestovaniu a poznávaniu ostrova.
Druhá strana mince sú bouldrové oblasti v tesnej blízkosti mora. A práve tu by som na vašom mieste spozornel. Presne ako my, keď sme sa rozhodovali, kam vziať deti, aby si do sýtosti užili more a nezabudli pri tom, do akej rodinky sa to narodili.
Oblastí pre skĺbenie mora a boulderingu v relatívne dostupnej vzdialenosti z Bratislavy je len zopár a práve Korzika mi v spomienkach dominovala (Sardíniu ešte poriadne prebádanú nemáme). Do karát jej výrazne hrala aj celková rozmanitosť, ktorá si v batôžku nesie príležitosti na ďalšie zaujímavé dobrodružstvá.
Prvý týždeň sme sa rozhodli stráviť na severozápade ostrova v okolí mesta Calvi. Táto časť je pomerne skalnatá a vyznačuje sa cípmi posiatymi žulovými balvanmi, podobne ako sever Sardínie. Pobrežie je členité, nájdete tu množstvo menších zátok s tyrkysovou vodou. Náš záujem sa prirodzene točil okolo bouldrovej oblasti Lumio. V pamäti mi zostala zapísaná na veky vekov ako malá čarovná oblasť s dvoma mohutnými ústrednými balvanmi okúzľujúcich tvarov a s bouldrom, ktorý som pred siedmimi rokmi smelo označil za najkrajší na Korzike.
Veru, dobre som si to zapamätal. Lumio je unikátne miesto. Síce menšia oblasť, ale nebudem klamať pri tvrdení, že jedna z mojich najobľúbenejších. A to mi ani nevadilo liezť niektoré bouldre viackrát, vymýšľať kadejaké novinky, ktoré z nepochopiteľných dôvodov nie sú v sprievodcovi (pozn.: odchovaný Karpatmi). Som presvedčený, že vám nebude vadiť ani teplo a vlhko. Nádhera vie odpúšťať, má v rukách prepisku, kedy negatíva zanikajú pod jej mocou.
Len pár minút autom severnejšie sa nachádza výbežok Punta Spanu. Dá sa tu spraviť nenáročný turistický okruh pobrežnou krajinou, ktorý nepochybne zaujme deti častým výskytom balvanov neobvyklých tvarov, rôznych tunelov a skalných previsov. Áno, dá sa tu aj bouldrovať. Bouldre sú ľahšie, no pri preliezaní vo vás okamžite prebudia vaše detské ja. Budete sa baviť. Toľko detí by ste na vašej dovolenke sprvoti ani nečakali, však?
Teploty nás rozhodne nešetrili a okrem prvých dvoch dní neklesli pod 30 stupňov. Na letnú kúpačku ideálne, s boulderingom sme spravidla vždy počkali na zlatú hodinku. Sympatický režim, ktorého jediná nevýhoda asi je, že počas denného kúpania a šnorchlovania sa vám rozmočia brušká prstov. Na drsnú korzickú žulu možno nie najlepšia taktika. Neskôr som ju mierne modifikoval a šnorchlovanie prekladal stavaním hradov z piesku.
Ak by ste si chceli spríjemniť obedné horúčavy, odporúčam prechod rieky Fango, čo je v podstate veľmi ľahká forma kaňoningu. Krištáľovo čistá voda sa tu prediera pomedzi skalné stienky, vlní sa a vytvára jazierka, kde si okrem plávania môžete zaskákať z útesov.
Knižný bouldrový sprievodca uvádza aj niekoľko sektorov v okolí mesta Calvi. Hodili sme sondičku aj k previsu nad mestom pri kaplnke Notre Dame de la Serra, odkiaľ je krásny výhľad na mesto, zálivy a okolité hory. Previs je tvorený krásnou oranžovou žulou, ktorá je na tunajšie pomery veľmi jemná. Bouldrov tu nie je veľa (od 4 do 7A), ale dokážete sa tu zabaviť viacerými kombináciami. Bouldering pri Calvi týmto spotom ale nekončí. V okolí mesta je rozhádzaných množstvo balvanov, ktoré sme však kvôli obmedzenému času a mierne komplikovanejšiemu prístupu nestihli pozrieť. Verím však, že by návšteva stála za to.
Ak sa chcete zorientovať, kde sa jednotlivé bouldrové oblasti na ostrove nachádzajú, knižný sprievodca z roku 2014 vám s tým zaručene pomôže. S čím už pomôže menej, je orientácia medzi jednotlivý balvanmi a identifikácia jednotlivých bouldrov (tie sú aj často bez mena). Mapky oblastí sú striedme, fotografie jednotlivých línií sprievodca neobsahuje. K lepšej orientácii výraznejšie dopomôže aplikácia 27 crags, ktorá núka pekne spracované viaceré oblasti. Nenájdete v nej ale všetky.
Po týždni na severe a poslednom západe slnka nad Lumiom sme sa presunuli na juh. Ubytovanie sme zháňali čo najbližšie mediálne najznámejšej bouldrovej oblasti na Korzike. Podarilo sa nám zohnať sympatický apartmán s terasou vo vnútrozemí, kde sa nám o večernú pohodu bez otravného hmyzu starala trojica gekonov. Do Capineru sme to mali 15 minút autom, no za tú pohodu a kľud to stálo.
Juhozápadná pobrežná časť Korziky má viacero spoločných menovateľov so severozápadnou. Jedným z nich je skalnaté pobrežie s balvanmi a peknými plážami. Punta di Capineru je prvou medializovanou boulderingovou oblasťou na ostrove. Keď ju prvýkrát navštívite, ihneď pochopíte prečo. Koncentrácia mohutných a tvarovo jedinečných balvanov, ktoré sú pomerne ľahko dostupné, sa prirodzene nemohla lezeckému záujmu dlhodobo vyhýbať.
Oblasť má jedinečné čaro. Navždy sa mi v hlave zapíše odetá v atmosfére končiaceho dňa, kedy odchádzajúce slnko sfarbí kamene všetkými odtieňmi oranžovej a ružovej. Skvost si tu nájdete v takmer každej obťažnosti od 3 do 7C. Unikátne tvary balvanov robia lezenie skutočne zábavné. Človek len krúti hlavou nad umením prírody a neustále sa utvrdzuje, že áno, aj toto sú bouldre… všetky tieto bláznivé skulptúry.
Ak aj napriek sezóne dostanete chuť vyskúšať si niečo ťažšie (rozumej 7A a viac), budete konfrontovaní s vysokou vlhkosťou, ktorú paradoxne ešte zvyšuje častý západný vietor. S prichádzajúcou tmou vlhkosť rastie, až som mal niekedy pocit, že kamene boli vlhké už pri prvom dotyku. Môžete si tak vybrať, či radšej poleziete počas vyššej teploty, alebo uprednostníte vyššiu vlhkosť a nižšiu teplotu.
Každopádne, na všetko sa dá zvyknúť a časom to už toľko neriešite, prípadne zvoľníte a budete si užívať preberanie mohutných poskrúcaných stiskov v jednoduchších bouldroch.
Korzický bouldering sa pre mňa nateraz stal doménou leta, pretože výborne dopĺňa dovolenkové aktivity pri mori. Nadšenie, s akým som sa v galérii bláznivých žuliakov pohyboval, len dáva za pravdu môjmu dobrému dojmu a rozhodnutiu pomýšľať niekedy na návrat. Ak vás bouldering baví a nepotrebujete za každú cenu projektovať niečo ťažké, plážový bouldering na Korzike na vás máva vstupenkou do sveta nepoznaných radostí a unikátnych zážitkov.
Oli
Komentáre