Pre nás bola Korzika oprášením spomienok spred siedmich rokov, pripomenutím si nádherných prírodných scenérií a mestečiek s nepremazaným tempom života. Samozrejme, už vtedy sme boli mladí, ale na rozdiel od dneška sme ešte úplne presne nevedeli do čoho ideme.
Tentokrát nám bolo úplne jasné, prečo sa perla Stredomoria bude v našom itinerári znovu skloňovať. Korzika v nás zanechala stopy, čo vietor rokov nezahladil. K turistickým topánkam, plavkám a opaľovacím krémom sme teraz prihodili aj matrace a vydali sa s nadšením za miestami, kde sme sa dávnejšie cítili úžasne.
Po Tenerife je to tento rok už náš druhý návrat na známe miesta. Musí v tom byť akýsi zvýšený magnetizmus, pretože inokedy by sme skôr preferovali návštevu nepoznaného a nového. Nakoniec, roky bežia, nové miesta ubúdajú a obľúbené pribúdajú. Tých návratov bude asi čoraz viac.
Opäť sme zvolili putovanie zo severu na juh po západnom pobreží (s odbočkami do vnútrozemia) a naspäť čiastočne po východnom pobreží a vnútrozemím. Počet zástaviek sa prítomnosťou boulderingovej pasie navýšil. Už to neboli len pláže, mestá, dedinky, zdivočelé prasatá, hory a malé obchodíky s lokálnymi produktmi, no medzi vyhľadávané destinácie sa úspešne kvalifikovali menšie či trochu väčšie boulderingové spoty.
Zámerne píšem „trochu väčšie“ oblasti, pretože z toho, čo ponúka boulderingový sprievodca Korziky, sa nedá za veľkú oblasť považovať ani jedna. Ale to je dobre. Aspoň sa vám otvárajú možnosti skúsiť a vidieť toho viac, ako keby ste mali ustrnúť na jednom mieste. Obzvlášť v prípade Korziky by to bola veľká škoda.
Priebeh našej cesty sme neprispôsobovali striktne lokalizácii boulderingových oblastí, skôr sme si vždy pozreli, či sa v našom okolí náhodou aj niekde nebouldruje. Zmapované balvany sú po ostrove celkom dobre rozložené. Nekoncentrujú sa len na jednu časť a hluchým miestom je asi len severovýchod a čiastočne juhozápad.
5 z 12 oblastí v sprievodcovi je sústredených vo vnútrozemí, ostatné sú neďaleko pobrežia alebo priamo pri mori. V okolí pekného prístavného mestečka Calvi na SZ sa rozkladajú priamo tri spoty. Sú však vystavené priamemu slnku a skôr sa teda pýtajú na chladnejšie obdobie. Jeden z nich som si však rozhodne nechcel za žiadnych okolností nechať ujsť.
Lumio síce predstavuje len malý zhluk balvanov s prevažne ľahšími bouldrami, ale kvôli tomu miestu a samotným kameňom sem určite treba zavítať. Príroda sa na žulových sochách skutočne vybláznila. Vytvorila dokonca perfektnú zvlnenú tufu v previse, ktorou vedie asi najkrajší boulder čo som na Korzike liezol. Ak sa sem rozhodnete niekedy ísť, nech vám je zlatá hodinka sprievodom k najintenzívnejšiemu zážitku.
Jedným z najväčších „hajlájtov“ Korziky je kamenné mesto Calanques de Piana na západnom pobreží medzi mestečkami Porto a Piana. S najväčšou pravdepodobnosťou ho počas brázdenia ostrovom nevynecháte. A čo by to bolo za skalné mesto bez možnosti bouldrovania?
Charakteristickou črtou je oranžová žula aká sa tu nikde inde nenachádza. Drsná je, o tom bez debát, drsnými sú však aj stopy po turistoch, ktoré sa pod balvanmi v hojných počtoch nachádzajú. Priamo popri balvanoch totiž vedie frekventovaný turistický chodník. Žiaľ, ľudské myslenie zasiahnuté prioritou riešenia akútneho vyprázdnenia stále dosahuje veľmi plytké parametre.
Keď sa však cez to dokážete preniesť a „svinčík“ si poupratujete, odmenou vám môže byť pekný bouldering na niekoľkých vďačných balvanoch. Počas turistickej sezóny si ale radšej privstaňte, nech nemusíte zápasiť s nechápavými pohľadmi.
Ak sa vám zažiada utrieť si chladom z čela pot, ideálnym riešením môže byť návšteva krásneho horského údolia Restonica neďaleko vnútrozemského mesta Corte. Pozdĺž cesty sa rozkladá 10 menších sektorov prevažne v tieni ihličnanov a gaštanov. Väčšinou si z ponuky bouldrov nejaký bezpochyby vyberiete, aj keď obťažnostný strop (podobne ako v iných oblastiach) nájdete niekde okolo stupňa 7A/B (len veľmi výnimočne 7C).
Sprievodca neobsahuje fotografie jednotlivých bouldrov a orientácia pomocou nákresov zo vtáčej perspektívy je často náročná. Niekedy sa budete musieť uspokojiť iba s identifikáciou kameňa, pretože pri konkrétnych líniách sa vám to podarí zriedkakedy. Aby ste to nemali ani trochu uľahčené, popisky k bouldrom sú pomerne skromné a iba vo francúzštine.
Autor pravdepodobne počíta s tým, že ľudia budú na Korziku chodiť prevažne za dovolenkovým boulderingom, pri ktorom im viac naozaj netreba, alebo si ho určia iba ako doplnkovú aktivitu k nosným cieľom ich korzickej návštevy. A veru, viac nám naozaj nebolo treba. Prioritou bolo pre nás oblasti ľahko nájsť, a to sa nám pomocou sprievodcu naozaj darilo.
V Restonice sa nám páčilo. Nebolo to len príjemnou klímou, ale jednoznačne prispením krásneho prostredia voňavých lesov v hlbočinách majestátneho údolia. Strmé štíty prudko padajú do priezračnej rieky, v ktorej býva zväčša rušno, lebo len málokto odolá rajským zákutiam na kúpanie.
Na juhu ostrova sme popri plážovaní obzreli potenciál oblastí Capineru a Palombaggia. Žiaľ, v sezóne býva na týchto vychytených plážach skutočne veľmi živo. To znamená, že by ste si reálne ani nemali kde zložiť matrac, pretože pod najkrajšími bouldrami zväčša niekto otŕča svoje telo lúčom slnečným. A keď aj nájdete nejaké zašité zákutie, predčasne sa neradujte, lebo tam zase niekto otŕča a tentokrát aj bez plaviek.
Tieto oblasti sú výhradne mimosezónne záležitosti, aj keď spojiť pohodičku na pláži s príjemným popoliezaním nie je na zahodenie ani v lete.
Ďalším z pôsobivých vnútrozemských údolí je Bavella. Mekka korzického kaňoningu disponuje aj peknými bouldrami. Zmapovaná je zatiaľ len jedna malá (ale koncentrovaná) oblasť. Potenciál nedotknutých kameňov je tu skutočne obrovský, čo len poukazuje na oklieštenú domácu komunitu bouldristov. Ak sa korzický bouldering trochu zmedializuje, možno sem občas zavíta grupa silných cezpoľných, ktorí budú otvárať nové sektory, ako to bolo nedávno aj na Sardínii.
Ostrov je plný žuly. Aj keď je pravda, že mnoho balvanov plače po chytoch, vždy sa v spleti nájde aj nejaká žiarivá hviezda. Kvalitnejšia a jemnejšia žula sa nachádza vo vnútrozemí ostrova, kde nie je vystavená toľkej erózii ako na plážach.
Vizuálne pôsobivým bouldrovým plážam sme ale schopní odpustiť aj to zrno. Presne ako odpúšťame Korzike, že nie je rajom nenásytných pobehujúcich bouldristov, ale pôsobivým svetom s vlastnými zákonitosťami, ktorých sme sa už po druhýkrát stali súčasťou.
Oli
Komentáre