
- Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
- Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?
PETER KURIC
1.
Melanchólia 8B/8B+ FA, Kamenné, Slovensko
Melanchólia je línia spojená z bouldrov Ukrajinský Phobos 8A a Príliš skorá večierka 7C+. Večierku a väčšinu ťažkých bouldrov v oblasti som preliezol celkom rýchlo, ale s Phobosom to bolo úplne inak. Nevedel som to ani skrokovať. A tak som musel prísť ešte dvakrát a obe návštevy to bolo depresívne. Kroky mi moc nešli ani samostatne, a predstava prelezu alebo dokonca napojenia bola skoro nereálna.
Tretí deň v Phobosovi vyzeral zo začiatku veľmi podobne. Sprevádzal ma hnev, smútok a znechutenie. Spoďák stále mokrý a mne sa nedarilo spájať ťažké kroky. Po dvoch hodinách som sa opustil a išiel to zajesť poriadnym tuniakom s rožkami. Po výživnom obede som sa do toho bez očakávaní znovu zavesil a konečne sa mi podarilo spojiť ťažké kroky cez vlhké spoďáky. To ma extrémne potešilo a namotivovalo.
Nastúpil som druhýkrát a stal sa zázrak, na ktorý budem spomínať ešte dlho. Dostal som sa do spoďákov, kde som dal zo seba maximum, a podarilo sa mi dostať sa do topových chytov v Phobosovi. Spotujúci Mišo Grzyb sa zaradoval so mnou, ale na jeho prekvapenie som z bouldra nezoskočil. Pokračoval som tréningovo ďalej dolezom Príliš skorej večierky.
Keďže to bolo celkom nečakané, tak som liezol bez matíc. Čo iné som mal robiť? Pád by znamenal škaredý dopad chrbtom alebo hlavou na kameň. Našťastie tam Mišo rýchlo dal aspoň sitku. To mi stačilo na to, aby som z posledných síl spravil crux vo Večierke, taktiež cez spoďák. Zrazu mi chýbali tri kroky do topu, a už som to nevzdal. Mišo zatiaľ hodil pod výlez aspoň jednu maticu a ja som to nejako dobojoval.
Po zoskočení z bouldra som dostal úplný blackout. Zatmelo sa mi pred očami, prišlo mi zle a neveril som, čo sa práve stalo. Neskôr prišla radosť, spoločné úsmevy s Mišom a neuveriteľný pocit z toho, že som si siahol na dno svojich fyzických a psychických síl.

Theory of Everything 8A+ FA, Mengusovská dolina, Slovensko
Každoročne sa zúčastňujem tatranského Boulderblastu – bouldering s kamarátmi, na parádnych balvanoch a v peknom prostredí, je najlepšia kombinácia. Tentokrát sme veľa liezli v novšom sektore Pod Ostrvou. Je tam veľa potenciálu na ťažké, ale aj ľahké bouldre. Zavaky mi ukázal zopár z nich a ja som sa teda pustil do krokovania.
Zaujal ma jeden boulder, ktorý zo začiatku vyzeral celkom nereálne, ale postupne som si ho odomykal krok po kroku. Mierny previs s malými chytmi a ešte menšími nohami. Spolu som bol na bouldri asi dve hodiny a zo začiatku som skúšal SD variant. Potom sme sa zamerali v skupinke skôr na verziu zo stoja, ktorá bola tiež celkom nepríjemná Vyžadovala si ladenie ťažkej pravej päty, stupov a power spotting. Pokus čo pokus som sa zlepšoval a ladil detaily, až sa mi napokon podarilo tento silovo-jemný skvost preliezť.
Za mňa jeden z najlepších bouldrov, aký som v Tatrách liezol, teším sa, keď ho niekto zopakuje. Nižšia verzia so solídnym nákladom by to zmenila na 8C. Kroky som spravil všetky až na jeden, ktorý určite nie je nereálny.
Hydra 7C+ Flash, Chtelnica, Slovensko
V dobrej forme som sa vydal na Chtelnicu. Bola to moja premiéra a mojím cieľom bola Hydra. Často ospevovaný boulder, ktorý má na slovenské pomery aj celkom veľa prelezov (a to od mnohých silákov). Nikto to nepreliezol štýlom Flash a mňa to veľmi lákalo. Po kvalitnom rozleze som si líniu vykefoval, pustil si poriadny dramáč a išiel som na pokus. A úspešne s úsmevom na perách Hydru preliezam. Dokonca mi to neprišlo až také ťažké. Ostala mi nejaká koža a energia a tak som si dal na kvantitu asi 10 bouldrov od 7B do 8A. Chtelnica sa mi páčila a určite prídem znova. Je tu veľa potenciálu na nové projekty okolo 8B.

2.
Bouldering bol pre mňa vždy skôr doplnkom k lezeniu s lanom (plus občas nejaký ten repre výjazd). Tento rok bol asi prvý, čo som sa mu venoval viacej. Začalo to reprezentačným výjazdom do Ticina, ktorý ma nakopol aj k boulderingu na Slovensku. Motivovaný som teda chodil z oblasti do oblasti a snažil sa preliezť všetko ťažké.
Za tento rok som preliezol naozaj veľa bouldrov a každý z nich pre mňa niečo znamená. Preto sa mi aj ťažko vyberali TOP 3. Spomeniem teda ešte v rýchlosti zopár, ktoré mi utkveli v pamäti.
Freak Brothers 8A+ s vyzutou lezečkou a opáskovanou špičkou (inak mi to nešlo), Brionesque 8A (jeden z top bouldrov v živote), Black Mirror 6B+ (nádherná deväťmetrová platňa), Boogalagga 8B (prelez do 30 minút), Príliš ostrý pokus 8A+, ktorý som dal skoro Flash, Predfinálová tréma 6C FA (vysoký krásny boulder na Bórovej)… Je toho naozaj veľa a som rád, že som sa mohol ponoriť do boulderingu troška viacej a hľadať krásy lezenia aj na iných miestach ako doteraz.
Teším sa, ako sa začína dariť mladšej generácii bouldristov, ktorí lezú stále lepšie a lepšie. Je inšpiratívne vidieť, ako má každý inú motiváciu a lezecké ciele. Dá sa z toho niečo zobrať a pridať to do svojho mindsetu. Myslím si, že najbližší rok pribudne od niekoho nejaké 8C, a možno nie jedno. Teším sa a som veľmi zvedavý.
ZUZANA LEITNEROVÁ
1.
Půdem spodem 7C+, Rudice, Česko
Pekný traverz, ktorý sa mi po dvoch rokoch podarilo preliezť, takže radosť veľká. Dokonca to bolo vytrvalostnejšie než mnohé cesty v Moravskom krase. Okolo 30 krokov a padá sa na konci. Snažiť sa to celé spojiť bol fajn tréning a domov som chodila úplne hotová.
V deň, keď som to preliezla, som ani nemala pocit, že som blízko. Pamätám si, ako som si po ceste tam vravela, že keď urobím aspoň o jeden krok viac ako minule, tak to bude úspech. Ale zároveň som celú dobu manifestovala a predstavovala si, ako to vyleziem.
A v prvom ostrom pokuse som padla v poslednom kroku, waaa, radosť a zároveň trochu obavy, že už na druhý pokus neostala silová vytrvalosť. No a doteraz nechápem, ako som to mohla vyliezť, vlastne to prisudzujem tej manifestácii, ale skúšala som to aj pri iných bouldroch a tam to nejak nefungovalo, tak neviem.

Nalezenec 7A, Sloup, Česko
Ani som to nemala v pláne skúšať. Šla som na iný boulder, ale ten bol mokrý a toto jediné bolo suché. A vlastne som bola prekvapená, aké pekné kroky tam sú. Deň úplne vo flow a v radosti. Ale priznám sa, že som sa musela pozrieť na video z prelezu, čo normálne nerobím (kazí mi to tú hru). Bez toho by som to zrejme ani nevymyslela. Určite nie programom za 7A.
Falco 7A, Blansko-Palava, Česko
Kľúčové je podržať malé oblé lišty na trenie, ktoré strašne pichajú a žerú kožu. To chceš. Na danú klasu mi to prišlo dosť ťažké. Keby to bolo inde, tak to neleziem, ale vzhľadom na to, že to mám za domom, tak je to prakticky povinnosť.
2.
Môj bouldrový rok, haha. Zo začiatku som aj liezla, ale potom prišli iné priority (zdravie, rodina, práca) a lezenie sa stalo sviatkom. Na druhej strane, každé jedno lezenie bolo naplnené radosťou a vďačnosťou, že vôbec môžem tráviť čas na skalách. Prelezy som neriešila, tie už boli len čerešničkou na torte. A boli sme trochu objavovať bouldre na Korzike, popri cestovaní dobré, ale úplne top bouldrová oblasť to nebude.

A premýšľam, či ma niečo zaujalo na českej/slovenskej scéne. Priznám sa, že už ma to veľmi nebaví sledovať. Ale som zvedavá, či Janča vylezie Terranovu. A na Slovensku premýšľam, že ani neviem, či existuje nejaká stránka, kde by sa dali slovenské výkony nájsť, možno niečo na FB? Asi by bolo dobré zapracovať na propagácii.
ERIK SABO
1.
Mravčie vojny 6C, Medené Hámre, Slovensko
Zoznam začnem bouldrom, ktorý som ešte nevyliezol. Vlastne najskôr aj vyliezol, ale potom som zistil, že som to ošidil a použil chyt, ktorý sa neberie. Boulder si ale vyslúžil miesto v zozname preto, že mi umožnil pri rodinných výletoch a opekačkách na Hámroch opäť nájsť chuť a čaro boulderingu. K tomuto kameňu sme sa viackrát v lete vracali a nikdy nechýbala bouldermatka.
Krásavica nad Dunajom SD 6C, Dunaj, Slovensko
Top boulder vo svojej klase v širokom okolí. V ten deň nebolo lezenie v pláne. Spokojne som si doma odlištoval, keď sa zrazu vyskytla príležitosť ísť liezť. Na umelinu sa mi v júnovom teple nechcelo, rozhodol som preto pre „explóring“. Sektor Vyhliadka ma hneď očaril, rovnako aj boulder. Prelez bol síce len tak-tak (kvôli lištovaniu mi už prsty otváralo), ale nakoniec sa po verzii zo stoja podaril aj SD.
Morava SD 7A, Dunaj, Slovensko
Scenériu síce s Vyhliadkou nemožno porovnávať, ale keď sa človek dostane do svojej zóny a odfiltruje okolie, nájde pohybovo pekný boulder s niekoľkými možnými riešeniami.
Pri prvom vážnejšom pokusovaní počas upršanej októbrovej nedele som pod inkriminovaným „ochcatým“ šutrom náhodne stretol Capka, a to hneď dvojmo. Mladší sa v tom sucho rozliezol a so starším sme si vymýšľali svoje sekvencie.
Výhodou jemne previsnutej hranky je, že ostáva suchá aj počas súvislého dažďa, čo sa však o bouldermatke povedať nedalo. Po nejakom tom obliehaní už bol boulder na spadnutie, spadol som však ja. Hornú lištu na ľavačku nie a nie podržať. Chcelo to oddych a pri ďalšej návšteve nezabudnúť na Ivovu špičku.
2.
Rok 2024 sa u mňa niesol v duchu návratu k lezeniu ako takému. Od prvých návštev Hámrov s deťmi cez predĺžený víkend v Ostaši až po návštevy lokálnych bouldrov v BA a občasné výjazdy na Agpaou (bouldering, len s lanom).
Koncom roka som si spomenul na pradávny článok o bouldrovom potenciáli Podpoľania. Budinské skaly som poznal z občasných návštev spred cca 15 rokov, bol som zvedavý, či so skúsenejšou optikou nájdem niečo s potenciálom. Fontáč to nie je, ale niečo sa z toho vyžmýkať dá. Pár bouldrov som preliezol, skrz členitý andezit je tam potenciál najmä na ľahšie bouldre.
Malá ochutnávka z Budinských skál:
A jeden projekt zo skál pod Javorom – vysoký fešák, možno okolo 7A.

Na česko-slovenskej scéne ma najviac zaujala aktivita Jany Švecovej a Willa Bosiho okolo bouldra Terranova 8C+, ktorý nemá ani po 14 rokoch opakovanie. Som zvedavý, či ho dostane v 2025.
MARTIN STRÁNÍK
1.
Devět Světů 8B+, Skaly v Údolí Černé, Česko
Já jsem tomu boulderingu letos moc nedal, došly mi výzvy v ČR, a tak jsem se více zaměřil na lezení s lanem na písku. Ale jeden klenot se mi povedlo přelézt a to Devět Světů 8B+ na jihu Čech. Úžasná převislá hrana, o které se vědělo dlouho, ale ještě ji nikdo ze sedu nepřelezl. Tento rok jsem se na ni konečně dostal, ze stoje dávám flash, ale kroky ze sedu mně nejdříve moc nešly. Dvě hodinky jsem ladil program a pak čtvrtým pokusem vylezl, nakonec to bylo spíše o vytrvalosti. Kluci tomu prorokovali až 8C, ale myslím, že lehčí B+ či tvrdší 8B bude sedět.
2.
U ostatních lezců klasicky drží laťku vysoko Kuba Konečný, brácha a Štěpán Volf, ale asi bych neřekl, že mě úplně něco zaujalo, spíš jsou všichni dobří a tak nějak „se to od nich čeká“.
JURAJ ŠTEFANOVSKÝ
2.
Minuloročná sezóna bola za mňa top, hlavne vďaka tomu, že som sa spoznal s Mišom. Je to fajn chalan a vidno, že žije boulderingom. Vďaka, že vytvárate pre nás podmienky na to byť v prírode s bonusom, akým je lezenie.

1.
Za mňa je top sektor Horáreň (Rybníček) a hneď prvá skala, kde som si našiel projekt Prvá láska 6B+. Trvalo mi to približne 5–6 session, teda asi mesiac.

Ďalší boulder bol medzi horárňou a hrebeňom, no zatiaľ je bez názvu a gradu. Mišo tam išiel čistiť skaly a robiť bouldre, ja som sa k nemu pridal. Vyskúšal som a spolu s ním (poradí, podporí, povzbudí) sa mi aj podarilo urobiť prelez.
Ja už čísla nenaháňam. Skôr mi ide o to byť v prírode a dobre si zaliezť, či už sám, alebo s niekým (hoci väčšinou sám).
Prajem všetkým lezcom pekné zážitky v našej prírode, veľa úspešných prelezov a hlavne veľa zdravia. Nech sa môžeme čo najviac a najdlhšie venovať tomu, čo nás baví.
ONDRO VALENTÍN
1.
Tento rok som na jar prestal liezť. Venoval som sa skôr bouldrom (problémom), ktoré neviedli na vrchol, ale dole do oblastí, kam sa mi nechcelo. Keď ma život po pol roku vypľul naspäť do sveta, učil som sa nanovo oceňovať všetko, čo pre mňa stratilo zmysel. Bouldering a objavovanie nových skál sa ku mne vrátili až na jeseň. Paráda, prežil som a ide sa ďalej! Objavovanie a pobyt v Malých Karpatoch pokračuje a ja to znovu vidím trošku inak.
Skúsime to cez vesmír 6C, Pod Báborskou, Slovensko
Jeden z tých šutrov z krásne od vody vymytej a vytvarovanej skaly s minimom chytov, tak akurát, aby sa dalo liezť. Boulder je raritkou v šestkovej obťažnosti svojím urvalým skokovým riešením, až mi nohy vyleteli Milankovi spotterovi do úsmevu.

Likér 6C, Seknuté, Slovensko
Vždy, keď je boulder jedinečný, je to pre mňa zázrak. Kus sochy, ktorá pasuje k telu. Zjavenie lesného škriatka so štamprlíkom. Ďalšie karpatské 6C, ktoré si zaslúži like a patrí do zbierky, hlavne pokiaľ je táto obťažnosť pre vás výzvou. Vo výleze som využil tajnú techniku osedlania koníka.

Skapatá ryba 7A, Chtelnica, Slovensko
Dva roky dozadu sa mi podarilo s chalanmi v novom sektore Nad Prameňom vytrhnúť veľrybe stoličku a tým sa otvorili bouldrovacie možnosti na tomto raritnom balvane. Keby bola všade v Chtelnici takáto kvalita skaly, to by bolo. Ale aj tak super, veľmi som nadšený, že sa nám podarilo pridať takýto pekný kúsok. Skapatá ryba je skvostná linka začínajúca prečahmi po dobrých v previse a s typickým mantlom nad oblou hranou. Strašne dobré.
2.
Je neuveriteľné koľko už dneska máme tu kúsok od hlavného mesta možností na bouldering. Vytešujem sa z toho, čo sa našej malej miestnej komunite podarilo rokmi vytvoriť. Paráda je tiež, že sa do čakajúcich projektov opreli aj najsilnejší slovenskí lezci a vznikli číselne aj pohybovo impozantné línie. Každopádne mám pocit (a nie je to len pocit), že bouldrov je vonku už viacej ako dopytu. Tak sa neserte, sadnite do hybridov a poďte na skaly! I keď vlastne, netreba sa ponáhľať, kamene počkajú kým „Slo-vá-ci o-ži-jú“.
JONÁŠ KOPECKÝ
1.
Dreamliner 7C, Modřín, Česko
Vede na kámen, po kterém je pojmenovaný celý sektor – Buttermilk. Jak název napovídá, jedná se o pěkný highball. Ze stoje se leze přibližně 8 metrů přímo vzhůru relativně dlouhými kroky po dobrých chytech v mírném převisu.
El Gauhara 8A, Zillertal, Rakúsko
Nejedná se o žádný highball, do výšky má kámen tak 3 metry. Co ho však dělá speciální, je jeho tvar a prostředí; Gauhara vede na krásný tesák s výhledem na celé údolí. Po úvodním traverzu přes lišty obtížnost graduje těžkým fixem do kostičky a finálním pogo-skokem do madla. Tenhle boulder je pro mě speciální i v jiné rovině, než jen svojí přirozenou krásou. Zkoušel jsem ho totiž přes 4 roky zpátky na jednom ze svých prvních skalních výjezdů a pamatuji se, že jsem neudělal ani krok. O 4 roky a 3 zájezdy do Zilloše později se mi ho podařilo přelézt.

Ambra low 8A+/B, Sněžník, Česko
Tenhle boulder je Gauhaře v nečem podobný – boulder po lištách, který postupně graduje a finišuje skokem. Mým programem dokonce obouruč skokem. Low start přidává k originálu sice jen dva kroky, ale hezky kompletuje linii.
2.
Za 4 roky, co lezu venku, jsem se vždycky cítil, že je pro mě skalní lezení něco nového, čemu jsem byl teprve nedávno vystaven. Tímto rokem jsem si postupně uvědomil, že už to není zas tak krátká doba a venkovní bouldering se pozvolna stal nedílnou součástí mého života. Doufám, že mě bude provázet i dál!
DOMINIK RÁČEK
1.
V roku 2024 som bol celkovo tri týždne vo francúzskom Fontainebleau – jeden týždeň na jar a dva na jeseň. Nerád si vyberám TOP bouldre, keďže som na každý jeden z nich – od najľahšieho po najťažší – hrdý a zároveň vďačný, že som mal možnosť ich liezť.
Preto by som rád každému pripomenul, že nie je samozrejmé, že tu bouldre sú a budú, preto by sme sa k nim mali správať s rešpektom a čo najmenej invazívne. Vo Fontáči to platí asi dvojnásobne, keďže je to extrémne frekventovaná oblasť.
Na jar som sa sústredil na skoky, keď som si povedal, že každý deň si dám aspoň jeden pekný. Vo Fontáči sa skoky pohybujú podľa môjho názoru bližšie k indoor gradom oproti slabom.
Deň čo deň sa mi podaril nejaký ten skok za 7A či 7B. Niektoré na flash, iné do pár pokusov, ale, samozrejme, boli aj také, čo si vyžadovali viac času.
Avšak vyslovený projekt bol Rainbow Rocket 8A (7C+) v sektore Franchard Sablons Carriers.
Predchádzajúcu jeseň som na tom skoku nechal doslova kožu, krv a 100+ pokusov. Poučil som sa z toho a cez zimnú prípravu som sa sústredil viac na nedostatky, ktoré som spozoroval vyslovene pri tomto skoku. Myslím si, že ide o najľahšie dosiahnuteľný boulder v tejto obťažnosti pre ľudí s krátkou skúsenosťou s lezením.
Jeseň 2024 mi takisto priniesla veľké potešenie. Najväčším prekvapením bolo pre mňa Baloo 7B v sektore Maunoury.
Tento boulder ma prekvapil z viacerých hľadísk. V prvom rade som ho ani nechcel liezť. Bol to náš posledný deň z dvojtýždenného zájazdu plného lezenia a minimálneho oddychu. Zároveň som si v ten deň zranil prsty, neviem presne, o čo išlo, či šľacha alebo nerv na ľavej ruke, a nevedel som dať dlaň do plne zatvorenej päste ešte tri dni od incidentu, a o spánku ani nehovorím. Deň predtým som si odpálil dlhú šľachu ľavého bicáku a v neposlednom rade sa už stmievalo. Ideálna podmienka zabaliť to a ísť po úspešnom výlete spokojný domov.
No chalani ma huckali a nakoniec aj presvedčili, nech si to aspoň poskúšam, však nech si to nachytám a podobne. Nakoniec sa z toho stala hodinová hecovačka bez tričiek v šere a s popŕchaním. Pohybovo krásny boulder, ktorý v sebe má všetko možné, odporúčam.
A ak si správne pamätám, bolo to nielen moje prvé neskokové 7B, ale aj prvé 7B Marka Sedlačka.
Čerešničkou na torte však popri Rainbow Rocket pre mňa boli bouldre Le Toit du Cul de Chien 7A (6C+) v sektore Cul de Chien a L’Hélicoptère 7A v sektore Bas Cuvier.
Ide o klasiky Fontáču. Le Toit je vyslovene ikonický kameň, na ktorý človek hneď tak nezabudne, aj keď nelezie. Helikoptéra – okrem svojho úžasného názvu – má tak isto aj svoj ikonický nepríjemný pohyb, ktorý sa jej postaral o meno.
Už som sa pokúšal preliezť oba bouldre, avšak neúspešne. Tentokrát to išlo skoro samo. La Toit aj Helikoptéra boli niečo ako Rainbow na jar. Malé sny, pri ktorých človek hneď vie, čo potrebuje zlepšiť a čo ho čaká. Práve preto som vedel, že by som mal byť schopný ich fyzicky vyliezť. Priznám sa, že ako som sa na ne pozeral s rukami vnorenými vo vrecku s magnéziom, dosť som sa bál neúspechu.
2.
Zdá sa mi, že sa tu roztrhlo vrece s bouldrovkami. Podľa ekonomickej teórie by mala ísť cena za vstup dole, ale to sa určite nestane.
SIMONA ŠINKOVÁ
1.
L’Ardu 5-, Fontainebleau, Francúzsko
Krásny fontáčovský slabík v sektore J.A. Martin, pri ktorom záleží fakt skoro len na nohách, ktorým musíš veriť. Ako Tomaso hovorí: „Just dig in and stand up.“ Práve takéto bouldríky ťa naozaj naučia veriť neexistujúcim stupom. Radosť z výlezu päťkového slabu vo Fontáči sa vyrovná máločomu.
Bon à Rien 6A, Fontainebleau, Francúzsko
Sektor Roche aux Sabots. Jemne technický začiatok a dolez slabom. Chalani vedľa skúšali koleno-pätové brutality a ja som sa počas toho zabavila na tomto baletkovskom bouldri. Veľmi odporúčam. Chcelo to neočakávanú presnosť a precíznosť, hlavne na začiatku.

Amants Criminels 6C, Fontainebleau, Francúzsko
Do tohto bouldra v sektore Franchard Sablons Carriers som naliezla s úplne malou dušičkou a nečakala som, že spravím ani prvý pohyb. Nakoniec ma do neho vyhecovali spolulezkyne, keď sa im po pár pokusoch podarilo odomknúť betu.
Povedala som si, že to skúsim, a prekvapivo nakoniec nebol problém začiatok, ale jeden pohyb, keď bolo treba ramená uvoľniť do správnej polohy, aby sa dala vyložiť vysoká noha (ďakujem Tomasovi za rady a všetkým zúčastneným za trpezlivosť a podporu).
Tento boulder si vyžadoval opäť celkom precíznosť, pri ktorej som strácala nervy a chcela odísť. Niekde vzadu v hlave som však vedela, že to musím doliezť. Poznáte to, že?
Jeden pokus za druhým a zrazu som bola za tým cruxovym pohybom, ani som si neuvedomila ako. Potom prišla ta stresujúcejšia časť – nepokaziť to a doliezť ľahkú hranku a pre mňa extrémne komplikovaný mantel, ktorý som veľmi neelegantne vytulenila, zatiaľ čo ma ostatní dole chytali, lebo to vyzeralo všelijako. Pre momenty, ako je výlez tohto bouldra, milujem lezenie. Bol to boj, ale obrovský zážitok.

2.
Môj bouldrový rok sa odohrával na československých indoor bouldrovkách a vo Fontáči, takže vonkajších lezcov moc nepoteším hodnotením našej outdoorovej scény, nemám čo povedať, haha.
Veľmi ma však teší, že sa nám tu začína prebúdzať kopa nových lezcov, bouldroviek, súťaži, eventov. Prajem nám, aby to pokračovalo a mali sme krásnu komunitu.
VILIAM FERČÁK
1.
Megamare 7C+, Veľká Studená dolina, Slovensko
Tatranský klenot, ktorý okamžite pripomenie švajčiarske riečne oblasti Ticina. Nachádza sa blízko rieky vo Veľkej Studenej doline, čo mu dodáva jedinečnú atmosféru. O to viac ma teší FA. Čistý bouldering na malých chytoch vo výraznom previse, a to všetko bez obmedzení – presne tak, ako to mám rád.
Krvavý $ 8A, Dreveník, Slovensko
Jedinečný travertínový boulder, ktorého obťažnosť po „ľahšom“ úvode definuje jednokrokový crux. Vďaka vzácnosti travertínu ide možno o jeden z najťažších krokov na svete na tomto type materiálu. Malý slovenský brat legendárneho „Defying Gravity“ – skok z oblej, šmykľavej lišty do ostrej, presný a nekompromisný.
Ultimate Tatras Holds’em 8B+, Mengusovská dolina, Slovensko
Tento rok som posunul svoje bouldrové maximum. Bol to nádherný proces – miestami vyčerpávajúci a frustrujúci, no všetka snaha sa nakoniec vyplatila. Krokovo pestré, silovo-atletické lezenie na epickom mieste s výhľadom na Popradské pleso, teší ma, že aj na Slovensku si vieme užiť kvalitný bouldering.
PETER KMOŠKO
2.
Ako aj ostatné roky, vždy na jar začínam takmer z nuly a bouldrová sezóna končí, keď začína škola.
Z kraja roku sme chodili na Hradby u Kozla, skúšal som niekoľkokrát Comp Style, aspoň najľahší variant, ale som do toho krátky. Potom prišiel covid a tesne po ňom Fontáč, kde ešte naviac nonstop pršalo. Takže sezóna začala až v júni.
Dosť si cením v Jasnej P.O.Box, podľa mňa dosť ťažké, tri roky som tam chodieval občasne, dal som 7B+, ale neviem.
Listové tajomstvo 8A+ som skúšal aj rok predtým, raz sa mi podarili kroky, ale spojiť som nevedel spodnú časť. Teraz sa podarilo dokonca na slniečku, len Edo hore tienil rozprestretou sitkou, aby nesvietilo do očí. S odstupom času parádny boulder o podmienke, aj keď si nemyslím, že je to 8A+, ale kúsok parádny.
Vo Veľkej Studenej doline bol veľmi pekný boulder Star Trek: Bez omáčky – traverz a pilier. Neviem, či sme to liezli ako autor, ale veľmi nepríjemný tupý kút ako niekde v Yosemitoch – guľaté spoďáky, čo idú do chrbta, ktorý ma bolí odvtedy až doteraz, nohy na rozpor, myslím, že 7B+.

Pokračovanie Ilavy po hrebeni – ďalší kopček so skalnými oknami. Tak sme sa s Edom do toho pomaly pustili, ale budeme musieť trochu zosilnieť. Predbežne to voláme Gruň – ale to sa ešte uvidí. Nejdú ani projekty zo stoja, nieto ešte zo sedu.

A ozaj, na svojom projekte v Ilave-Jedličné som spravil všetky kroky. Pekný postup za štyri roky, mikroposuny.
JAN NOVÁK
2.
Ten rok byl pro mě jak na houpačce. Řešil jsem nějaké svoje interní věci a zdravotní stav, takže bych řekl, že mi ta sezona pořádně začala až v listopadu. I když jsem lezl i předtím, ale furt mi tam něco házelo klacky pod nohy.
1.
Simulace SD 8A+/8B, Moravský kras, Česko
Šel jsem do toho po pauze. Celkem mi to zabralo 5 dní práce.

Nekonečná Přítomnost Je Budoucnost 8A, Chřiby, Česko
Podle mého názoru první 8A v Československu. Nemá to moc přelezů, takže si toho vážím. Těžké rozpažky po oblinách a pak je potřeba na konci zabrat a být hrubej.
Sněžné jaro SD 8A/8A+, Moravský kras, Česko
Spíš než boulder mě baví situace, za jaké jsem to vylezl. Bolelo mě břicho a nějak jsem tušil, že nejsem OK a že musím zabrat, protože si pár týdnů nezalezu. Po přelezu jsem jel na chirurgii v Olomouci, kde mě hned kuchli slepé střevo.
LUCIÁN KÁZMÉR
2.
Boulderingu sa venujem dva roky, rok som liezol výlučne indoor, tým pádom sezóna 2024 bola prvá na skalách. Udialo sa toho skutočne veľa. Tvrdá realita odlišností lezenia vonku oproti plastu udrela železnou päsťou. Neskutočný počet pokusov a podobne veľa zlyhaní vie byť z času na čas frustrujúci. A predsa, dobrodružstvo, objavovanie, rozmanitosť chytov/tvarov/krokov a v neposlednom rade slastný pocit po zdolanom projekte vo mne vznietili obrovské nadšenie pre bouldering.

Navyše som spoznal skvelých ľudí. Spája nás spoločné nadšenie, snaha ťažiť čo najviac z toho, čo región poskytne, a samozrejme užiť si kopec bouldrovej zábavy. Sezóna ’24 zanechala po sebe projekty a preto s veľkou chuťou vyrážam ku kameňom aj v roku 2025.
1.
Tepna 6A, Posvätná skala, Slovensko
Stáť pred stenou „Posvätnej“ je takmer hypnotický pocit, prispieva k tomu aj nádherný les okolo. Mal som jednu bouldermatku, ktorá pri pohľade zvrchu majestátneho kameňa vyzerala ako vreckovka. Po rozdýchaní zoskoku z cca dvoch tretín steny som sa na druhý pokus vrhol s mentalitou „všetko alebo nič“. Po asi dvoch minútach som stál navrchu, od adrenalínu roztrasený so širokým úsmevom. To bol moment, keď som sa úplne namotal na skaly, preto je Tepna na zozname.

Tryangel 6A+, Plavecké Podhradie, Slovensko
Osamelý vápencový blok na čistinke v obkľúčení zubatých stien starého lomu, nad kopcami sa nízko ťahali ťažké mraky po búrke z predošlej noci, čudná atmosféra…
Lokalitu sme zvolili v nádeji, že bude rýchlo schnúť, keďže celé Karpaty boli premočené. Po neistom štarte slnko celé dopoludnie pražilo ako o život a blok sa rýchlo sušil. Nakoniec som tomuto Tryanglu venoval nespočetne veľa pokusov, celkom potrápil, avšak prelez o to viac potešil. Tiež to bola prvá výprava, keď som mal parťáka.
Hovnivál 6B a Vidlochvost 6B, Rybníček, Slovensko
Sú to bouldre, ktoré zdieľajú spoločný výlez, napriek tomu majú úplne odlišný charakter. Hovnivál začína na ľavej strane skaly, Vidlochvost, naopak, úplne vpravo. Sektor Horáreň som navštevoval od konca leta až po skorú zimu. Toto miesto nikdy nesklame, okolité skaly poskytujú kopu zaujímavého lezenia v mojej obťažnosti. Najviac času som však venoval tejto stene s príjemným previsom a celkom „vzdušným“ výlezom.

VÁCLAV KUTIL
1.
Gengis Khan 7C, Fontainebleau, Francúzsko
Hezká linka, TOP materiál, prostě Font.
Masakr 7C+, Petrohrad, Česko
Krásná hrana, kterou jsem si přál vylízt od první chvíle, co jsem ji uviděl – trvalo to asi 8 let.
Blue Session 8A, Petrohrad, Česko
Tohle si budu pamatovat dlouho, protože spadnout z „vylezenýho“ mezi šutry, kde jsem ani neměl matice, a přežít – to je výkon sám o sobě. Následnej přelez o pár dní později, kdy jsem celej bouldr uřezal spíš silou vůle než čímkoliv jiným, byl zážitek.
2.
Svoje „lezení“ dokumentuju v youtube seriálu Boulderpláč. Vlastně můj rádobyvlog o bouldrování je i odpověď na otázku číslo dvě.
ADRIÁN ZVARA
1.
Budem verný lokálnej scéne.
Dlhoprstí 7A, Kolárka (Limbach), Slovensko
Tento nádherný osamelý kameň, ako býva zvykom v Karpatoch, má fakt európske kvality. Logických línií je tam len pár, ale sú fakt pekné. Taká najpriamočiarejšia (stredom) sú Dlhoprstí. Jeden dlhý krok, zaujímavý však natoľko, že človeku nedá, kým ho nevylezie. Boulder môjho štýlu, ale prekvapivo dal zabrať na niekoľko desiatok pokusov.
Pleška 7B+, Rybníček, Slovensko
Ide o predĺženie jednokrokového 7A, ale tých krokov teda pribudne výrazne. Dlhé bouldre, kde už aj vytrvalosť hrá do karát, sa mi páčia. Zaujal ma ten progres, kde každý pokus a ďalší vyladený krok ma dostával bližšie k tomu záverečnému jednému kroku zo samostatného bouldra. Našťastie, tam som už nezaváhal a hodil sa do záverečného madla.
135 7B+, Chtelnica, Slovensko
Ako u predošlého… Dĺžka + keď sa k tomu pridá výška a morál: „není o čom“.
2.
Bol to taký comeback rok po párročnej pauze. Návrat som však plánoval, lezenie ma stále priťahuje. Navyše si to teraz užívam asi aj viac ako predtým. A možno si už len nepamätám, že až také mega je to lezenie. Každopádne som objavil pekne popísané lokality v Karpatoch vďaka našim bouldrovým nadšencom. Nielen krátka vzdialenosť a rýchlo dostupné oblasti, ale aj fakt zaujímavé kamene. Vďaka tomuto som si opäť lokál bouldering viac užil a obľúbil.
EDO HOMOLA
2.
Sezónu som začal na Rozbehoch, čo dáva veľkú nádej na rozbeh kvalitnej sezóny. Zodieranie kožky pokračovalo na Moravských pieskoch (Hradby u Kozla), a to niekoľkokrát, ale hlavné ciele ešte počkajú.
Samozrejme Demänovskú dolinu sa nedalo vynechať a Kuriér sa na mňa škeril už zďaleka, ale až pri druhej návšteve sa uľútostil a dovolil mi tešiť sa z prelezu, čo je aj celkom smutné, lebo ostatné línie sú už pre mňa dosť náročné.
Horúcim letom som sa premotal medzi nízko- a vysokotatranskými kameňmi a s Kmochom sme čistili a preliezali ďalší mikro sektor pri Ilave.
Na záver roka sa mi podarilo ešte preliezť Koalu na Končitej, ktorú som už viackrát pokúšal, ale nikdy mi to nešlo. Po vyladení softu ma nakoniec pustila.

ŠTĚPÁN STRÁNÍK
1.
Konec Světa Direct 8B, Mladkov, Česko
V úterý jedu neplánovaně s Adamem a jeho partou na Mladkov. Jedeme po 9h z Brna a za dvě hodiny jsme na místě, k mému překvapení je převis suchý. Adam si dá na rozlez Wayne Gretzky 10- na OS. Mezitím docela zaprší a rozvěšujem plachtu nad převis, vysušíme a jdem na první pokusy. Já klasicky bojuju s verzí Direct doprava, kterou Adam flashne a po pár pokusech má v kapse i levou verzi, čumím, krásnej zážitek.
Asi dvakrát zaprší, ale plachta drží a s pomocí fukarů se nám boulder daří vysoušet. Pořád bojuji a v hlavě věřím, že to dnes klapne. Je asi okolo 18h a rozpažku se mi konečně daří udělat, zakládám patu a se štěstím udržím náskok do oblinky. Výlez už mám nacvičený a stojím v madle u borháku, super den, boulder mi zabírá asi 7 dní. Ještě zkouším originální verzi doleva, ale ta je krutá, chce to být čerstvej, každopádně velká motivace přijet znova…

Nekonečná Přítomnost Je Budoucnost 8A, Chřiby, Česko
Po 11 letech, kdy jsem vylezl kratší verzi NPJB, se pouštím do dokončení Svišťova traverzu na hřebeni v Chřibech. Dnes třetí den po asi hodině konečně držím poslední solidní chyt a vychutnávám si lehký výlez na kámen. O co vlastně jde? Jedná se asi o +- 20krokový oblinový masterpiece od Tomáše „Sviště “ Pilky z roku 1992, respekt a obdiv před víc jak třiceti lety udělat první přelez. Nekonečná Přítomnost Je Budoucnost je původně oklasifikovaná jako 8A, mě se podařilo asi třikrát spadnout z posledního kroku a vícekrát jinde, proto dávám spíše 8A/8A+.
Modern Comp Style SD 8A+/8B, Chřiby, Česko
Varianta Comp Style SD, začátek je těžké nabrání dvouprstovky poskokem do dobré poličky, kde z dobré obliny se založí špička, přídrž do oblinky a těžký nápal do dírky, která sice není špatná, ale pak je ještě těžký se z té pozice dostat doprava nohou a následný podkříž do lepší jamky a do madla.
2.
Můj lezecký závodní rok byl horší než ten minulý, finálová umístnění na českém poháru 5. a 7. místo považuji za dobré. Na MČR v Brně na Hangáru se mi povedlo 9. místo.
Nejvíce mě zaujaly flash přelezy od Willa Bossiho – Dune a Janja, oba za 8B+.
ĽUBICA FANDL DRANGOVÁ
1.
Ľavý aucajder 5B, Svätý Jur, Slovensko
Mám rada lezenie v Svätom Jure, ale konkrétne Krídlo ma nikdy veľmi neoslovovalo. Na mňa príliš vysoké, príliš ťažké. Ale bol 1. december, mala som požičané lezky dobrej lezkyne (Lenka, čau), tak sa podarilo niečo poliezť a spraviť reprezentatívne fotky (vďaka, Fero). Krídlo bolo napokon príjemný zážitok.


Moje prvé indoorové 6B, Block Dock, Slovensko
Niežeby na číslach záležalo, ale… Po mnohých rokoch som prekonala svoju hranicu, a to zahrialo pri srdiečku. Tá svietivá oranžová sa mi ešte dlho bude vynárať pred očami.
Medené Hámre, Slovensko
V zásade ani nie konkrétny boulder. No je to magické miesto, kde som po dlhšom čase liezla vonkajšie bouldre, a tým to bolo pre mňa veľmi „spešl“. Je tam aj viacero ľahkých kúskov, takže na svoje sme si prišli aj my – veční začiatočníci. Foto dokazuje, že bouldre sú tam vhodné aj pre batoľatá.

2.
Odkedy mám na svete syna, voľný čas iba pre mňa je veľmi vzácnou komoditou, ide takmer o čosi posvätné. A pondelkové večery patria umelej stene s mojimi parťáčkami. Kamarátka Helga mi dodáva neuveriteľnú lezeckú inšpiráciu. Spolu s Máriou, Evou a ďalšími sa stretávame a riešime bouldrové hlavolamy.
Veľmi ma baví, že sme skupina dievčat s odlišným levelom lezenia a že trochu rozrieďujeme viac maskulínne bouldrové vody. Vznikol tak akýsi neformálny klub či krúžok. Takéto pravidelné radostné pondelky pomáhajú predýchať synove obdobie vzdoru aj kroky ministerky kultúry.
A veľmi vnímam, ako rastie popularita lezenia. Bodaj by nie, veď je to krásny šport. Teší ma, že pribúdajú miesta ako mini bouldrovka na Kuchajde a Spot v Devínskej. Klasa egom zamáva, ale bouldre a dobrá káva dušu osviežia.
MARTIN HAPALA
1.
Návrat Krále 8A, Chřiby, Česko
Jeden z nejhezčích bouldrů v Chřibech, který postupně graduje. Zároveň můj absolutní antistyl (traverz zakončený dynamickým krokem). Nasázel jsem v něm desítky pokusů, takže ve výsledku se k obtížnosti přidal i faktor psychiky, podpořený faktem, že se mi povedlo spadnout i po úspěšně zvládnutém dynamickém kroku do hrany. Doporučuji.
Lukáš Krpálek 7C, Ostaš, Česko
Pecka v dlouho opomíjené části Ostaše. Po vykácení lesa sektor vyschl a dlouho zavlhlé věci (mimo jiné i tento bouldr) jsou lezitelné prakticky po celý rok.
Kikimora 7B+, Makita, Slovensko
Dlouhý, předlouhý přístup do této oblasti se člověku odvděčí tímto vysokým skvostem. V bouldru jeden specifický krok (dynamicky do backhandu), který mi dlouho nešel. Tím, že je sektor vcelku vysoko v horách a je v lese, hodí se spíš na pozdní jaro nebo léto.
MOJMÍR KANDRÍK
1.
Jacks Broken Heart 8A+, Magic Wood, Švajčiarsko
Prvýkrát som ho videl v roku 2012 pri mojej prvej a doteraz jedinej návšteve Magic Woodu. Liezla to vtedy Shauna Coxsey a bolo to niečo fascinujúce, ja som vtedy liezol 7B/7C a bolo nepredstaviteľné také niečo čo i len skúsiť. Odvtedy sa mi tam nepodarilo dostať, ale vždy som sníval, že tento boulder raz vyskúšam.
Keď som išiel do Magicu tento rok s Evkou, myslel som, že by to mohlo ísť pomerne dobre, lebo som čakal, že mi boulder bude štýlovo sedieť. Po zranení som však nebol v optimálnej forme a padal som v poslednom ťažkom kroku.
Cieľom výjazdu bolo poliezť viacej pekných kúskov a nezaseknúť sa v niečom na príliš dlho, ale Jackovi som nemohol odolať a chodil som tam ako na klavír. Počas dvoch týždňov som v tom bol asi šesť alebo sedem dní.

Počas výletu ma ešte brutálne seklo v krížoch a každý deň mi trvalo 2-3 hodiny, kým som sa rozstrečoval a vedel dáko fungovať na tabletkách. Liezol som vždy večer, keď zapadlo slnko a bola podmienka, a snažil som sa vždy niekoho nalákať do bouldra, aby sme mali viac matíc a mal som chytača.
V sobotu bol plán dať posledný pokus a v nedeľu už neliezť a ísť rovno ráno domov, bol som s tým už vnútorne vyrovnaný. Samozrejme som ale nedal a tak som plány zase zmenil a s Evkou sme vstali skoro ráno, aby som stihol pokus ešte predtým, ako pripečie slnko a pôjdeme domov.
Bol som dosť rozbitý z predošlého dňa, ale bol som vyrovnaný, lebo som vedel, že som tomu dal úplne všetko, a aj keby som to nevyliezol, bola to parádna skúsenosť a v top bouldri som strávil pekné chvíle. Keď som sa zrazu ocitol navrchu kameňa, kde sme boli iba Evka a ja, bol to najsilnejší moment, aký som na bouldroch zažil.

Barry White 8B, NÖ, Rakúsko
Tento boulder mi ospevoval Zavaky už zopár rokov dozadu, keď bol na výlete v Spitzi. Bol som sa vtedy na to pozrieť a prišlo mi to byť úplne sci-fi, obzvlášť keď som videl Stránikove video. O nejaký čas to vyliezol Aďo Capko a ja som vedľa skúšal Mandelu, takže som to mal dobre napozerané a kroky sa mi veľmi páčili.
Minulý rok som vnútorne dozrel do stavu, že som sa cítil ready na ďalší krok v mojom lezení a dal som si za cieľ vyliezť nejaké 8B. Z bouldrov v mojej dojazdovej vzdialenosti mi tento najviac sedel a navyše sa mi veľmi páčil, takže rozhodnutie bolo jasné.
Skúšanie bouldra ma bavilo, ale časom som začal mať problémy s kolenom z prvého kroku, ktorý je veľmi intenzívny a aj Aďo si v ňom odpálil hamstring. Cielene som teda už mesiac/dva dopredu posilňoval koleno a hamstring a na kľúčový stisk som si našiel repliku na Beastmakeri a pravidelne som v ňom trénoval vypúšťanie tela.
Celý proces bol pre mňa veľmi poučný a zistil som, že ak do bouldra investujem viac času, viem urobiť pokrok aj v počiatku zúfalých pozíciách. Je to ale dosť psychicky náročné, lebo keď niečo skúšam dlhšie, úplne ma to vie mentálne pohltiť a je ťažké to potom skĺbiť s inými životnými aktivitami. Ale ten moment, keď všetko do seba zapadne a sekvencia nádherných krokov plynie sama, je to, prečo bouldering milujem.
Clockwork Orange 7C+/8A, Zillertal, Rakúsko
Clockwork Orange som tiež prvýkrát videl v roku 2012 a odvtedy som ho sem-tam skúšal, ale prelez sa nikdy nepodaril – raz som bol slabý, inokedy to bolo mokré a podobne. Tento rok sme to s Jančim našli v dobrej podmienke a podaril sa mi rýchly prelez, ktorý zahrial pri srdiečku. Krásny kus žuly.
2.
Na slovenskej scéne ma tradične zaujali mladé pušky, je pre mňa fascinujúce, ako rýchlo dokážu napredovať a s akou ľahkosťou preliezajú ťažké bouldre – napr. Peťo Kuric, Maňo, Marko, Kubo Fábric, Kubo Kasander, radosť ich sledovať. Ale na druhej strane ma veľmi motivujú aj starší matadori ako Oli, Tomaso, Aďo Capko, Hríbik, Ďuri Gazdarica a ich nadšenie a pohľad na bouldering. No, a samozrejme Vilo Ferčák a jeho prelez Ultimate Tatras Holds’em, ozaj krásna sezóna za nami.
Zostavili: Oli a Fero
Príspevky prešli redakčnou úpravou.
Druhá časť ankety bude online v priebehu dvoch týždňov! Zatiaľ si môžete pozrieť ankety z rokov 2017 – 2023.