Boulder.sk

Väčšina ľudí uniká pred zimou za slnkom a celý rok sa teší na leto. U druhu „homo bouldrista” je to presne naopak. Počas chladných dní sa oddáva svojím radovánkam, no s príchodom leta je nútený buď na chvíľu odložiť biely prášok, alebo cestovať na druhú stranu zemegule, kde je práve zima. Našťastie sa vhodné lokality na letné popoliezanie dajú nájsť aj bližšie k našim hraniciam. Nám dočasný azyl poskytol švajčiarsky Magic Wood.

Štvrtok. 2 hodiny ráno. Volant poznáva na prstoch vodičových preliačiny, prepadliny i zádery žulové z poslednej nedele. Len čo sa šofér za tri dni stihol trochu skonsolidovať, rozmraziť a vzpriamiť, už sa znovu prehýba nad volantom do zadku kopaný hnedým mokom. Nevadí, veď nič na svete nie je stopercentné. Okrem vášne. Na cestách svojich, po ktorých slobodne beháva, ľahko aj jamy hlboké prekryje. Dláždi nám cestu, aby sme mohli valiť bez zaváhania, bez nalomeného presvedčenia, bez poruchy.

Cresciano a jedna z jeho klasík v krásnej vlnitej žule.

A je to tu. Konečne nedeľa, deň odchodu. Deň, ktorý našu celú 7-člennú posádku delil od objavovania tajov švajčiarskeho Magic Woodu. Telefón mi zvonil skoro neustále, neposedná posádka sa už horlivo snažila dobojovať k finálnym inštrukciám ohľadom miesta odchodu.

15 ľudí je už tak komplikovaný počet, že s niektorými som sa nechtiac aj dvakrát privítal. Naozaj. Tento zájazd by nám mohli závidieť aj populárne cestovné kancelárie, pretože dať dokopy toľko ľudí cez tak úzkoprofilovú disciplínu akou bouldering je, považujem za mimoriadne jedinečné. Asi máme skvelý marketing, lebo to sme nesľubovali ani dobré počasie.