Kofeínové orgie dostanú nás po 9-hodinách cez Bernardino. Dnes je slnečno na oboch stranách tunela. Tľapnem si s podvedomím a radosťou zovriem volant, že tentokrát nám to opäť vyšlo a cesta za najpozitívnejšou predpoveďou neobišla zmysel meteorologického remesla.
S pribúdajúcou hodinou rýchlo narastá aj teplota. Keď na teplomeri zasvieti 19 stupňov už o 9-tej v rannom tieni, vítam na svojej tvári prvý neistý úškrn. Predsa len, až tak to nehrotili v žiadnej predpovedi.. Presne o hodinu nastal ten zlomový moment, kedy sa radosť jarného snehuliaka zvyčajne prudkým spádom premení na smútok. V rozohoriatom aute ukazovalo v Cresciane 27 celziových.
Cresciano je super oblasť na chladnú zimu. Svoje južné svahy bez okolkov vystavuje slnku a vy si hoviete v krátkom tričku. Keďže ani v máji to tá oblasť šedobielej žuly svoju orientáciu nemení a hrdo sa otáča za lúčmi, neostáva vám nič iné ako nasadiť dovolenkový režim, v rámci ktorého si môžete v pokoji prekopať priority na nasledujúce obdobie.
Mali sme malý problém, aspoň jeden deň sme tu totiž určite chceli byť. Maroš v Cresciane predsa ešte nebol, Aďúch si brúsila zúbky na svoj starý rest a mne sa tu prosto veľmi páči. Keďže chytov v Cresciane nie je veľa, teplotu pod rukami cítiť o to výraznejšie.
Ja vždy hovorím, že silný a šikovný lezec nevie, čo je podmienka. Obdobné skúsenosti ma vždy utvrdia, že ním stále nie som. Vyfľusnuté telo negatívne poznačuje motiváciu nastupovať do ťažších vecí.
Dnes je v Cresciane naozaj málo ľudí. Ak vám poviem, že sme prišli traja, tak vám zároveň prezradím finálny počet bouldristov aktuálne sa pohybujúcich po jednej z najzvučnejších oblastí v Európe.
Na jednej strane príjemný pocit, len vy a Cresciano, na druhej strane nesmelý impulz na zamyslenie, či by sme náhodou nemohli byť objektom na pobavenie bouldristov, ktorí tu uzatvárali sezónu pred dvoma mesiacmi. Na konci všetkých úvah je aj tak vždy jeden spoločný menovateľ. Bouldering. Tak už toľko nerapocme.
A veru, začali sme. Po tradičnom rozleze na výhľadovke sa s Aďúchom presúvame na Kebab food 6A+. Rozohriaty Maroš si hneď sadá pod krátky U – turn 7B. V tomto preteku vyhrávame a ďalej sa zabávame tipovaním, ktorú ritnú polovičku zdvihne Maroš na zlomok sekundy v ďalšom pokuse ako prvú.
Odbiehame si na La Pioche 7B+, pekný previsnutý problém s ťažšou úvodnou sekvenciou, v ktorej treba zabrať na malých lištách a spevniť telo v momente výpustu. Oblá hrana nedrží najideálnejšie, ale boulder sa darí zakrátko rozlúsknuť.
Pristavíme sa aj pod skvostom Never Ending Story 6B. Vypečená položená platnička, úplne nahatá, s jediným chytom až úplne hore, kde čelo svoje vraští zo šteklenia ustavičného. Krása boulderingu v plnom prúde.
Pred dvoma rokmi si Aďúch s Jitkou rozrobili Un uomo un perché alias grande classica, legendárne, poctivé a referenčné 6A. Dnes nastal čas na bodku.
Na realizáciu pedantne vyladeného programu neostali Aďke sily. Presúvame sa do malého sektoru Cubo, kde sa začíname s Marošom z neznámych príčin venovať jednokrokovému skvostu Movimento poco lento 7A.
Onú nádheru, bouldrové zadosťučinenie, ťažko dosiahnuteľnú špičku lezeckého umenia a skamenenú žulovú ikonu, sme vybojovali v prospech našej vynaloženej motivácie. Večer si na tieto krásne momenty pripíjame znavení pod bezchybným švajčiarskym nebom.
Naše prvé piatkové kroky vedú priamo pod grande classicu. Aďka, plná síl, sa dnes vo svojom reste rozlezie druhým pokusom. Aby tej eufórie a šťastia nebolo dosť, Maroš sa posadí pod ďalšiu jednokrokovku Che schifo 7A. Ten chaloš má v ruke detektor skvostov.
S hladným pohľadom stojím pred svojim vysnívaným La Boule 8A, ale brnenie v zápästí a stekajúci pot po čele doplavil mi do úst uvedomenie, ktoré sa v žalúdku zakrátko podpísalo jasnou chuťou rešpektu. Nechám boulder ešte uležať.
Niekoľko ľahších kúskov a túžba vykročiť o dom ďalej víťazí. Smer Chironico.
Napriek tomu, že je Chironico od Cresciana vzdialené iba 30 minút autom, pričinením severnej až severovýchodnej orientácie svahov tu býva skoro vždy chladnejšie. Zakotvili sme hneď v prvom najbližšom sektore Nivo Bassa, keďže viac ako pol dňa sme nechali v Cresciane.
Hovorí sa, že Chiro je „dávačka“. Charakter lezenia je o poznanie iný ako v Cresciane, lezie sa po chytoch v rôznorodých profiloch, najmä previsnutých, čiže s hrubou silou tu viete uhrať množstvo víťazstiev. Nepostretnete sa s toľkými jemnými vylaďovačkami ako na oveľa menšom priestore svojho južnejšieho brata.
Maroš si vybehne Hoppera 6C+, zahanbiť sa nenecháva ani Aďúch ale posledný krok je na ňu pridlhý. Ja si vyleziem príjemnú klasiku Senza Denti 7C.
Vykračujeme ďalej po vrstevnici do jadra sektoru. Obchádzame nádherný boulder Fengshuei Master 7A, ktorý sa vlastne ani nedá len tak obísť. Skúšam OS. Darí sa aj napriek nepríjemnému kroku cez boľavé zápästie. Maroš sa ani za toho pána nebeského nedá na pokus prehovoriť. Pri jednokrokovkách to bolo určite jednoduchšie.
Deň uzavrieme na vyklusávačkách, vôňa neexistujúcej večere začína byť priveľmi doterná. S prvým otvoreným vínom sa upisujeme náročným diskusiám o boulderingu na Slovensku, o význame sprievodcov a schopnosti ľudí oceniť patričnú prácu relevantnou mierou. Odchádzam spať trošku smutný, ale možno je to len tým, že nemám rád kolotoče.
Sobotu odštartujeme kráľovskou praženicou podkladanou opekanou slaninou. Maroš dostal najmenšiu porciu, pretože aj tak bude cez deň hladný až posledný.
Na dnes sme si vybrali horné sektory nad Chironicom. Vôbec sme netušili, že pri pečúcom slnku to nemusí byť najlepšia voľba. Sektor Rah Plats Plats prezentuje mieru našej chybovosti priam ideálne. Niekoľko bouldrov do 6C ešte zvládneme, ale potom, čo nám začne vrieť aj očný lektvar, sa utekáme schladiť do studne na námestie a odtiaľ rovno do nižších sektorov okolo bariéry.
Aha, obedovú pauzičku strávime na peknom mieste pri previse v La Soucupe. Pomedzi lyžičky pohanky vyleziem hviezdičkový problém Vitruvian man 7C, ktorého klasa bude reálne posadená niekde nižšie, ale na kráse mu to rozhodne neuberá.
Na olovrant sa presúvame do krásnej krajiny sektoru Deliverance medzi prastaré stromy, inteligentné machy a multisezónne truhly bývalých gaštanov. Aďke padne do oka hravý problém Shock Wave 6B a začne programovať s penou na brade. S nadšením, so zápalom, s iskrivými očami. Maroš si nájde bouldrík o námestie vedľa. Seppiho boulder za 7A je jasná línia s dvoma silovými krokmi. Nakoniec nanešťastie zistí, že sa mu do regulárneho nástupu nezmestí jeho neštandardne rozmerná noha.
Aďúch medzitým vyladí program v Shock Wave na výbornú. Následná realizácia nijako nezaostáva. Bacím niekoľko pokusov do susedného No Mystery 8A+, ale keďže prvý krok je z kategórie nacvičovačiek, a ešte k tomu na ľavú ruku, nestotožním sa s ním a presúvame sa nižšie.
Maroša prepadla záhadná demotivácia, neviem ho už ukecať na žiadny bouldrík. Aďúch prelezom vlny dosiahla dnešného maxima. A na otázku, čo bude so mnou, odpovedal problém Super sizeme 7C. A hneď po ňom nás zaliala tma.
Nastala otázka podkožná. Na zajtra hlásia dážď, prečo sa nevybrať domov aj hneď? Trojitá zhoda usádza nás do hĺbok sedadiel. Vyrážame na spiatočnú cestu. Opálení, unavení, nabudení aj demotivovaní, boľaví, hladní aj nasýtení, zodratí, zničení, ba videl som dokonca aj zasnených, čo v spätnom zrkadle podozrivo známe tváre pripomínali.
Oli
Komentáre