Že prečo? Pretože lúky pod miestnymi velikánmi, Fitz Roy a Cerro Torre, sú doslova posiate balvanmi a problémami od výmyslu sveta …
El Chaltén sa nachádza v argentínskej provincii Santa Cruz a celý horský masív spadá pod národný park „Parque Nacional Los Glacieres“. Rovnako tak aj všetky lezecké i bouldrové oblasti, takže sa podľa toho v nich treba aj správať. Miestni rangeri sú však mimoriadne milí a ústretoví, a keď je núdza o spotterov, radi pomôžu!
S dopravou na „miesto činu“ je to pomerne jednoduché. Z neďalekého El Calafate, kam to z hlavného mesta Buenos Aires lieta celkom často, sú to 3-4 hodinky príjemnej vyhliadkovej jazdy autobusom.
Väčšinou je o vás pekne postarané, keďže turizmus je jednou z hlavných obžív miestnych obyvateľov. Čo sa ubytovania týka, tak v Chalténe je zopár kempíkov, najvychytenejší z nich je El Relincho, v ktorom stojí noc 12 dolárov, no približne za rovnakú cenu sa dá nájsť nocľah aj pod strechou. Ide v podstate len o vyjednávačské schopnosti jedinca. Platiť sa dá dolármi aj eurami, no občas človek pekne prerobí, takže tučný balík miestnych pesos vôbec nie je na zahodenie.
Celé mestečko je v podstate jedna dlhá ulica, ktorá sa najmä v posledných rokoch pekne rozrastá. Po oboch stranách je doslova posiata obchodmi, reštikami, krčmami, suvenírmi a hostelíkmi, skoro by sa dalo povedať, že tu zoženiete takmer všetko. Nechýbajú samozrejme ani lezecké obchody, no oveľa viac tu fičí barter medzi lezcami samotnými. Stačí len chodiť a vypytovať sa. Neviem celkom presne ako je to s bouldermatkami, kúpiť sa dajú určite a požičať myslím tiež. My sme si požičiavali od nášho domáceho, ale pod šutrami vačšinou niekoho nájdete, takže bez problémov.
Bosque de Madsen
Bouldering v okolí mestečka je viac – menej rozdelený do 3 sektorov. Najkvalitnejšiu lezenicu a najväčšie množstvo problémov ponúkajú balvany okolo turistického chodníka smerujúceho pod Fitz Roy.
V sektore Bosque de Madsen nájdete spolu 16 kameňov a dokonca aj zopár celkom štipľavých hajbólikov. Nevýhodou je menšie množstvo ľahších bouldrov, kedže najväčšia koncentrácia je od 7A do 7C. Po silákoch ako Fred Nicole tu zostalo aj zopár osmičiek, no popravde tie nás veľmi nezaujímali …
Zaujímavosťou sektora je, že vďaka veľkej návštevnosti to tu vie prerásť do poriadnej medzinárodnej bouldrovej sešn a treba byť pripravený aj na situáciu, že naľavo od vás visí Alex Honnold a vpravo trebárs Huber. Lezie sa zrejme po žule, ktorá je ale poriadne šmykľavá, no zachytil som niečo aj o ryolite. Neviem, namiesto hodín geológie na výške, som vysedával v previsoch v blízkom okolí Banskej Bystrice. Pre detailnejší rozbor by to asi chcelo Oliho návštevu …
Klasifikácia sa nám javila celkom friendly, ale je fajn vedieť podržať aj menšiu lištu vo väčšom previse. Najväčší problémom bude zrejme tá šmykľavosť. Úplnou hitparádou sektora sú kamene: La Nerca, Cueva de las pinturas, La Vaca Muerta, Diedrido a El Chimango.
Nerca je rozľahlý balvan, na ktorom sa nájde pre každého niečo. Príjemné 5C, špekulantské 6A+, parádne traverzové 6C, vysoké 7A, nekompromisné lišty 7B aj morfo 8A. Dokonca sa šepká aj niečo o Nicolovom 8B+.
Diedrido je naopak pohodový warm up s krásnymi problémami do 6B. Drtičom odporúčam jednoznačne Cuevu a Vaca Muerte, kde už bez hodín strávených doma na campuse veľa vody nenamútite. Sú tu síce dve nádherné chytovaté 6B+ a jedno luxusné 7A, no zvyšok predstavuje krutú lištovačku v previse do 8B.
A na záver to najlepšie. 10 metrový šuter El Chimango, na ktorý vedie prenádherný a fotogenický high-ball za 6C. Reklama na bouldering … Priemerný lezec so slabými alpinistickými fixami sa na miestnych šutríkoch úplne v pohode zabaví jeden celý týždeň, takže aj keď ste neviem ako nazverení z bouldrovky, na Bosque de Madsen si kľudne vyčleňte minimálne 4 dni! Už len doplním, že nástup z kempu trvá asi 15 minút chôdze.
Laguna Club Andino
Druhá v poradí je krásna, romantická oblastička 5-10 minút chôdze nad mestom, s názvom Laguna. Ak hľadáte pokoj a mier, toto je to práve miesto. Tiché zákutia s vôňou pečeného mäsa s neďalekej reštiky a výrazne menej ľudí.
Zabavia sa tu najmä lezci, ktorí obľubujú pohodu a klasifikáciu od 5 do 6B. Ľahkých problémov je tu doslova neúrekom no na svoje si určite prídu aj tí náročnejší. Jednoznačne môžem odporučiť technickú platničku za 6C+, pre mňa jeden z naj bouldrov v okolí Chalténu a naopak, jeden z najťažších kúskov v tomto sektore za 7B+, ktorému sekunduje aj chrumkavý mantel 7A+.
Tieto bouldre sú situované mierne v kopci na parádnych balvanoch, ktoré nejde prehliadnuť. Dole v lagúne je okrem príjemných pätiek a šestiek aj jedno vzdušné 7A+, ktoré vytrápi hneď úvodným riťotrhovým krokom.
No a všetko to vrcholí v obrovskej, z diaľky viditeľnej jaskyni s bohovskými huecos. Topo od tohto šutra sme nikde nenašli, no domáci nám prezradili, že huecová jaskyňa s ťažkým výlezom je 7B a brutálne dynamo pri pravej hrane 7C/C+. Inak variantov a kombinácií do zbláznenia … Na vyčistenie Lagúny smelo rátajte také 2-3 dni.
Sendero al Cerro Torre
Posledným a zároveň aj najvzdialenejším sektorom sú šutríky okolo turistického chodníka vedúceho pod Cerro Torre, teda presnejšie do Laguna Torre. Jedná sa o balvany: Casi Nipo, El Portaaviones, El Menhir, Bloque del Criquet a trochu vzdialenejší Gatto Negro so svojími susedmi. Nástup poctivých 30 až 45 minút ho automaticky radí medzi tie najmenej navštevované, ale brutálne skvosty od Freda Nicola, Ueliho Stecka, Josha Wharton, či Tommyho Caldwella, doslova volajú po návšteve. Opäť prevažne ťažšie prásky v krásnom divokom prostredí, ktoré sa šplhajú až niekam k 8B+! Veľa času sme tu nestrávili, ale za niekoľkodňovú zábavku to určite stojí.
Čo s restdayom?
Jednoznačnou voľbou je sadnúť si niekam na poriadny kusisko pečeného masa s hranolkami. Pre tento prípad odporúčam Braseriu na dolnom konci ulice a pre bylinožravcov je tu voľba v podobe vegetariánskej Prana reštiky. Inak pivo, zmrzka, hambáče, bagety, všetko ako u nás, len šialene drahé. Ako to už býva, keď chcú ľudia zbohatnúť za 3 mesiace, pretože zhruba toľko trvá letná sezóna v El Chalténe.
Okrem rozprávkovej turistiky do okolitých campov (de Agostini, Laguna de los Tres, Piedra del Friale) veľa možností nemáte. Výlet autobusom na Lago Desierto, rafting, či rybačka. Prípadne, ak by sa niekomu žiadala trochu zmena, môžete otestovať miestny 200-metrový bigvólik s vynitovanými cestami do 6b, alebo zadrtiť na skalkách (Veshcho Wall, La Plateau). No a pre tých skúsenejších, sú tu obrovské skalné veže s tými najťažšími špárami na svete, ale to už je trochu iná pesnička …
Ozaj, sprievodca!
Orientovali sme sa prevažne podľa týchto stránok:
http://arnaud-bayol.over-blog.com/2015/01/bloc-a-el-chalten-bouldering-topo.html
http://www.picalciot.ch/pdf_topo/estero/el_chalten.pdf
http://pataclimb.com/boulders.html#casi
… a zaliezli sme si naozaj do sýtosti. Nepohybujem sa veľmi na bouldrových blogoch, možno sa dá niekde zohnať aj niečo komplexnejšie, každopádne sprievodcu v papierovej podobe som nevidel nikde. Ale údajne sa niečo chystá, tak uvidíme! Fakt je ten, že momentálne je spracovaná približne polovica z toho, čo sme pobehali, a o možnostiach a potenciáli asi ani nemá význam písať …
V okolí El Chalténu sa bouldruje cca 10-15 rokov, teda je to stále nová a rozvíjajúca sa oblasť. Údajne už teraz jedna z najlepších v celej Argentíne! Len po nedávnom bouldrovom festivale pribudlo cez 50 nových problémov. Každopádne to, čo tu je teraz, podľa môjho skromného názoru, vystačí víkendovým bouldristom, ktorí občas utrápia nejaké to 7C, minimálne na dobré 3 týždne veľkej zábavy. Neviem veľmi porovnávať, keďže som doteraz navštívil len dve svetové bouldrové oblasti (Pukanec a Buttermilks), ale bouldering na konci sveta znie celkom lákavo. Čo vy na to?
Maroš
Komentáre