Silvretta je nádherné miesto. Vysoko v horách, ticho prežúvajúce kravy, v dolinke gýčovo tyrkysové jazero... Atmosféru dotvárajú pi****ci bouldristi. Na boulderingu ma vždy fascinovala tá rovnováha – nehybná príroda, machom porastená skala vs. ufrflaný bouldrista súperiaci s vlastnou neschopnosťou. Dokáže dumať a špekulovať celé dni posedávajúc na matraci, ako by len urobil ten jeden krok... Okolité kopce iba trpezlivo a chápavo pozorujú.
Bol to výjazd projektov. Nechcených. Niekedy si bouldrista nevyberá, projekt si vyberie jeho. Úvod bol sľubný, Thor 7A a Odin 7B padli rýchlo. Tick list naordinovaný od chalanov na tréningu nás však hnal vyššie suťoviskom. Povzbudení úspechom sme sa lačne vrhli na špáranový 2nd skin za 7B+. Môj flash bol iba návnadou. S Marekom sa už 2nd Skin viac krát kruto zahral. Filipov príbeh nebol iný, sľubný progres sa rýchlo skončil pádom z posledného kroku. Ja, povzbudený rýchlymi prelezmi, sadám pod Sunshine reaggy 7C+. Lišty v 50° doske, mňam. V hustnúcej hmle pribúdajú pokusy a mizne koža. S prvými kvapkami dažda prichádza moja chvíľa: prvý krát prelomím úvodný krok z mizerných bočákov. Pri výmene na lište začínam chápať, že boulder sa nevzdá bez boja. Otrasený zlou výmenou nôh mobilizujem posledné sily na záverečný dlhý krok cez rameno. To už nemôžem pustiť, zatváram oči a dynamicky lapám po hrane.
Hanebne sa suniem k zemi. Okrem kvapiek padajú nadávky. Moje aj Filipove, dnešný boj sa skončil.
Odveta začína v sektore Anam cara. V tieni legendárneho bouldra sa rozliezame a postupujeme do Crimpy Slut 7C. Napriek názvu ide o nie veľmi ostré lišty, avšak so serióznym fixom cez pätu. Prelez ma pozitívne naladil a začínam zbierať odhodlanie na návrat do Reaggy. Bohužiaľ boulder znova o vlások uniká Filipovmu prelezu, je však potrebné šetriť silu do projektov.
Okolité kopce trpezlivo tolerujú našu nespokojnosť. Teplo, slabý som, nedrží.. Sľubné pokusy z prvého dňa ostávajú zbožným prianím, a preto s predzvesťou poobednej búrky volíme strategický ústup.
Deň tri začíname ambiciózne – ideme skoro ráno na podmienku. Žiadne zabávanie sa, po rozohriati rovno do projektov! Odvracajúc pohľad od kože na prstoch odhodlane sadáme k nástupom. Vietor pofukuje, teplota je ideálna. V šutrovisku je ticho, lebo väčšina bouldristov ešte raňajkuje. Ticho rýchlo striedajú série nadávok. Čo prvý deň držalo, už nedrží. Z ľahkého kroku je zrazu problém sám o sebe. Z chytov, z ktorých musím dynamicky potiahnuť zrazu neviem ani dvihnúť riť. Naša prehra je jasná a zdrvujúca.
Kapitulujeme a v snahe zachrániť svoju bouldristickú česť si vyberáme ceny útechy. Mne spraví radosť zábavný Bumbat 7B a s kožou a posledným zvyškom síl sa lúčim vo Fortune 7C. Filip na úplný záver mobilizuje unavené telo a po hodine boja prekonáva samého seba prelezom Squa mana.
Keď so mnou začala chodiť liezť Evka, nevedela pochopiť, prečo ešte stále leziem, keď pri tom stále iba nadávam a zlostím sa. A potom sadla pod štvorku na Končitej, zlostila sa a dala ešte a ešte jeden pokus a bolo teplo a nedržalo. Ale nakoniec povedala, že to bol celkom fajn deň a išla znova. A my pôjdeme tiež znova, lebo aj keď nešlo podľa predstáv, kroky v bouldroch boli luxusné, večer pri pive bola sranda a aj zanadávať si niekedy treba. Alebo len tak tupo čumieť na kopce nad dolinou, keď človek leží bezmocne na matraci a premýšľa nad svojou úbohosťou… Navyše Filip má už vo Vertigu postavenú repliku Crimpy slut v 45ke a minule sa na tréningu rozhorčoval, že mu v tom nedrží päta…
Cyril