Boulder.sk

Pekne po poriadku. 8 členná posádka v známom tranzite, cesta 10-12 hodín, v závislosti od toho čo posádka pije a ako jej chutí, však to poznáš. Cestu ti vie znepríjemniť aj ten nepochopiteľný prežitok zvaný mýto. Talianom necháš dokopy 94 € a cez hodinu života v zápche, aby si mohol vyskúšať jeden z automatických stojanov. Patronát nad cestou tentokrát zobral na seba Zubaj. Ale o Zubajovi neskôr.

Bývame spolu s adoptovanou holandskou rodinkou v útulnom domčeku s veľkým pozemkom, a všetkým čo k tomu patrí, v dedinke Altare v kopcoch nad Savonou. Myslím, že vášnivý lezec ako ty by radšej siahol skôr po inej alternatíve, čo si budeme klamať, hodina k centru diania (dedinky Pero a Alpicella) je hodina k centru diania (dedinky Pero a Alpicella). Cesta serpentínami vie ale so správne zvolenou hudbou ubiehať jedna radosť. Neuveríš, posádka sa teší z každého žánru, aj keď Zubaj by najradšej hip-hop. Ale o Zubajovi neskôr.

Skúšame všetky možné varianty denného harmonogramu od ničnerobenie – more- spoločenský program, až po lezenie – tobogán – more – mesto- spoločenský program (neuveríš, ale zmrzlina nechýba v žiadnej variante). Skúšame všetky možné ranné časy lezeckej fázy dňa, od brieždenia až po obedňajšie hodiny, ale 40 stupňové teplo proste neocikáš, však to poznáš. Zubaj stále hovorí, že príde zima. Ale o Zubajovi neskôr.

Neuveríš, knižného sprievodcu sme na mieste nezohnali, takže sme boli odkázaní na starého internetového, ktorý vie pri hľadaní sektorov aj pri orientácií v nich slušne potrápiť. S trochou snahy a šťastia nájdeš všetko, a je to neuveriteľné, ale časom sa tam začneš aj orientovať. Nebudeme si klamať, leto lezeniu v tejto oblasti nepraje, a tak ani my sme tam toho nezvládli veľa, stihli sme navštíviť najznámejší sektor Potala a určite nemenej známy sektor Eden.

Sektor Potala si okamžite získa každého, od tých najmocnejších, ktorí si tu nájdu tunajší hajlajt Gioia a ďalšie väčšinou previsnuté skvosty, až po tých najmúdrejších, ktorí si tu nájdu luxusné kúpanie s prírodným tobogánom a talianskymi literátmi.

Oliver, je to smutné, ale keď sa tam niekedy v zime vrátime, asi budeš ukrátený o možnosť spustiť sa tobogánom, ale keďže lezecké línie, ktoré tento sektor ponúka sú skutočne rozmanité, určite sa zabavíš aj bez plaviek. Trochu nehostinnejší je sektor pre menej ambicióznych lezcov atakujúcich ľahšie obtiažnosti. Takýchto liniek je tu mierny nedostatok a aj tých pár sme v lete cez zelené bariéry hľadali len ťažko.

Sektor Eden, teda jeho časť zmapovaná v starom sprievodcovi, obsahuje (asi štandardné) kombo liniek a jazierka. Keby som mal opisovať charakter bouldrov, ktorými sektor disponuje, musel by som opakovať superlatívy. Pravdou ale ostáva, že ani tu si naše polovičky nezaliezli, a že aj my sme tam nechali slušnú kôpku nedotknutých bouldrov, na ktoré treba pojesť ešte veľa slaniny. Aj napriek nesmiernej snahe sme ostatné sektory nestihli, no a čo, veď sme mladí a pred nami je ešte mnoho zím.

Na tú s veľkým „Z“ sme už teraz o chlp pripravenejší. Vieme, že tam neradno zavítať bez poriadneho sprievodcu, že cesty vedia byť úzke a že kľúčová odbočka je tá nenápadná hneď za kostolom. Hlavne ale vieme, že návšteva tejto oblasti v studených mesiacoch sľubuje preveľa zábavy a to aj pre Zubaja. Ale o Zubajovi neskôr.

Tak ja len toľko, že sa tu máme fajn, ale už musím končiť. Zubaj nás už naháňa na pláž.

Kubo.