Táto oblasť je preslávená materiálom, ktorý tvorí tamojšie šutre – Gritstone („hrubozrnný pieskovec“) alebo aj Millstone grit, ako ho tamojší obyvatelia niekedy zvyknú volať je v podstate takou drsnejšou verziou francúzskeho Sandstone (pieskovec). Hlavným rozdielom je fakt, že grit sa neskladá z tak jemného piesku ako pieskovec, ale v podstate z väčších a drsnejších čiastok a často v sebe obsahuje rôzne kamienky. Rozlohou je táto krajina obrovská a prináša radosti z lezenia na vysokej úrovni či už bouldristom alebo lezcom uprednostňujúcim lezenie s lanom.
Čo sa týka prenocovania, nie je problém nájsť kemp alebo hotelík v bezprostrednej blízkosti šutrov. Ako som už raz spomínal, oblasť je obrovská a nachádza sa tu množstvo rôznych dediniek a miest. Každá oblasť je svojim spôsobom unikát, čo platí aj pre kamene, ktoré svojou podstatou do slova vystihujú povahu krajiny.
Liepanie sa po skalách je tu bohužiaľ veľmi závislé od počasia. Grit je kameň, ktorý v lete podrží len málokto, čo znamená, že ideálne podmienky pre bouldering sú tu neskorá jeseň alebo skorá jar. Hrubokožcom nevadí ani zima. Ďalšou podmienkou je prítomnosť aspoň toho minimálneho vetra, čo pri charaktery tohto kraju nie je veľký problém. No keď sa podarí naraziť na deň bez vetra, počas teplejších dní sa na vás vyrojí tona malých otravných mušiek („midges“), ktoré vás doslova zožierajú zaživa. Takýto útok vás rýchlo vyženie od skál a jeho následky vám následne znepríjemňujú ďalšiu existenciu v priebehu nasledujúceho (aspoň) týždňa. Napriek takýmto nepríjemnostiam sa v Peak Districte dá zažiť krásny víkend alebo aj týždeň plný pokusov a prelezov.
Fakt, že na pobehanie a prelezenie už len minimálneho počtu kvalitných problémov v každej oblasti, je potreba neuveriteľne veľa času, z tejto oblasti tvorí skvost, v ktorom sa vždy dá nájsť niečo nové, niečo čo ma bude priťahovať, hovoriť mi, pripomínať mi, že Peak District so mnou ešte neskončil, že túto knihu, do ktorej som sa takto bezbranne začítal, budem musieť ešte ďalej a dlho čítať. Jedna z otázok ale je, či budem mať čas dočítať ju? Asi nie. To ale nevyvoláva smútok v mojom srdci, ale práve naopak, fakt, že šanca, že Peak District opráchnivie ako stará zabudnutá kniha v školskej knižnici je naozaj malá, ma naplňuje radosťou, že vždy, keď budem mať chuť a možnosť ísť do Anglicka zaliezť si, budem vedieť, kam mám ísť, budem vedieť, že tu som toho ešte nevidel veľa.
Feďo