Pôvodný plán bol ísť na Súľov. Majka mala totiž zranenú šľachu na prste a myslela si, že tomu bude lepšie na lane. Avšak, keď sa zavesila v sobotu večer na hrazdu a nič necítila, tak som začal spochybňovať svoje odhodlanie isť na zlepenec. Nakoniec sme sa v nedeľu ráno po minútovej úvahe vydali za andezitom.
Podmienky aj fyzický stav boli dobré. Plán bol ísť do sektoru Planétky, avšak rozlez v levitujúcom sektore by nemusel byť od veci. Po mojom neúspešnom dobíjaní 6B-čka a Majkinom dobýjaní 4 a 5C-čka sme si zbalili svojich pár slivák a vydali sa vyššie s vidinou veľkých chytov.
Na Planétke utrpenie mladého Vertera pokračuje, keď sa trápim v 6C-čkovom variante Fragmentu. Majka si tesne pred tým zopakovala kroky v Od buka do buka, tak je celá žhavá na prelez. Ja som teda nútený v zrýchlenom konaní vyliezť onú peknú, no trochu boľavú linku, ktorá na počudovanie potrápila. Stav 1:0 pre mňa.
O necelých 5 minút je už znížené na 1:1. Majka bojovala a už-už som ju zbieral zo zeme, no chuť prvého 6B bola lákavejšia. Ocitá na vrchu kameňa so svojim najcennejším prelezom.
Nedá mi to a idem si prejsť Imágo. Samotný krok z líšt spravím hneď. Sadnem si k nástupu a po pár pokusoch stískam lišty plný síl, ale doklepnúť to ani za nič. Skúšam teda ešte ten krok raz, dva razy, 15 ráz. Zrazu ho neviem spraviť. Majka spadne pri výleze zo Seňora kvôli zamachovaným a zaprášeným chytom a tiež sa potom už nevie dostať do kľúčovej dierky. Klesáme nižsie, blúdime po lese a hľadáme Jašterky.
Po štvrť hodine nachádzame čo sme chceli. Majka má na dnes zarobené, tak si v Jašterovi za 6B poskúša kroky a ideme zase o niečo nižšie. K Nevinnosti. Skvostná previsnutá hrana za 7B+. Kroky poznám, veď som v tom strávil už nejednu hodinku. Zrazu sa ale cítim slabo. Po niekoľkých, nazvime to pokusoch, končím. Chvíľu sa ešte motáme okolo iných šutrov, až rozkladáme bouldermatku pod Apatiu. Majka má v krokoch jasnú prevahu, no v záverečných chytoch znervóznie. Hrozím jej, že už nesmie padnúť. Poslušná. Zrazu vedie 2:1 so 6A-čkom za pásom.
Vraciame sa do sektoru Levitácia. Zo štvrtku tam mám rozlezeného Pepka. Človek by si povedal, že lanový lezec by nemal mať v traverze za 7A problém, no dvakrát padám na konci. Tretím pokusom dorovnávam Majku na 2:2. Motanica po niekoľkých ďalších šutroch, ale zrazu to opäť akosi prestáva ísť. Ako sme však zistili, dnes nám pomáha meniť sektory, a preto sa vydávame na poslednú cestu. Stretnúť sa so Sabotérom. Po ceste k nemu ešte treba poobdivovať potok a pohľadať pstružíky.
Sabotéra som skúšal už vo štvrtok, ale bolo už hodinu po západe slnka. Teraz hodinu pred, takže ešte vidím na chyty a stupy. Zisťujem, čo som skutočne liezol. Skúšam samotný načahovací krok. Ani by mi nanapadlo dať v ňom špičku, keby mi o nej Oli nepovedal. Ešteže som sa nehanbil spýtať sa ho. Prvým ostrým posielam do topu a nebezpečne zvyšujem na 3:2. Majka však nič nenecháva náhode a ide ešte pravú hranu, Dan za 5B. Tu sa opäť raz ukazuje, že aj ťažké bouldre môžu mať nízke čísla. Najskôr Majka púšťa boulder, potom on ju a je opäť vyrovnané.
Ja skúšam na záver ešte priamu variantu Sabotéra ale, akosi mi to nejde… Majka ešte masívne čistí ľavú hranu, aj dáva pár pokusov, ale so zapadajúcim slnkom padáme aj my. Bol to ťažký zápas, ale vyrovnaný. Niekedy sa darí, inokedy nie. A niekedy sa to mení počas dňa niekoľko krát.
Andrej