Južne až juhozápadne od Viedne sa nachádza veľa menších boulderingových oblastí, ktoré dlhodobo registrujem. Keďže ide zväčša o vápencové stienky alebo jaskyne, s návštevami som to zatiaľ nikdy príliš nehrotil. Mariensee je ale iné. Balvany tvorí rula a niektoré pôsobia na fotkách (a niekoľkých videách, ktoré sa mi podarilo nájsť) viac než šarmantne.
História oblasti už čo to povedala. Nejaké z najťažších línií tu svojho času tvoril ešte Klem Loskot. Ale prečo je o nej tak málo informácií? Odpoveď na túto otázku ma vždy mierne odrádzala od návštevy a možno aj preto som sa sem konečne dostal až tento rok.
Spojil som praktické s užitočným a využil cestu okolo. Síce mi padla na najhorúcejšiu časť leta, ale dlhé roky naakumulovaná zvedavosť sa už nedala vydržať. Vždy si aj tak hovorím, že lepšie bouldrovať v zlých podmienkach, ako vôbec.
Východiskový bod som podľa veľmi orientačnej lokalizácie asi vydedukoval, no nájsť prvé kamene mi chvíľu trvalo. Nakoniec som po hodinke objavil všetky známe bouldre. Rýchlo som pochopil, prečo tu nikto nie je. Horúci slnečný deň, južný svah a 30ka na teplomeri. Aj keď som netrafil sezónu, tešilo ma, že konečne obúvam lezečky a koštujem prvé rulové kreácie.
Hustý les aspoň čiastočne otupil slnečné lúče. Kam som sa pohol, natrafil som na vizuálne atraktívny neznámy boulder. Celkom sa mi táto hra zapáčila. Byť oprostený od váhy čísel vie byť nadnášajúce.
Pre hutné lezecké vyžitie som si vybral konkrétny boulder, ktorý som poznal z viacerých videí. Predpokladal som, že previs + chyty + dobrá hrana = dobrá voľba na horúci letný deň. Ukázalo sa, že Entsafter zlou voľbou naozaj nebol (boulder to bol totiž parádny), ale taktiež sa ukázalo, že ani dobrý chyt 20-krát po sebe nemusí dláždiť ľahko zdolateľnú cestu.
S ostatnými klasikami sa to už nedalo porovnať, lebo negatívne chyty v miernom previse písali úplne iný príbeh. Aj preto som si povedal, že Mariensee tento rok navštívim niekedy na jeseň ešte raz a pokúsim sa viac zahĺbiť do tamojšieho lezenia v širšom ponímaní. To sa mi však už nepodarilo, a preto zatiaľ predostieram iba letnú podobu môjho zážitku.
Nedalo mi a krátko po návrate som oslovil jedného z lokálnych developerov, ktorý mi na moje otázky ochotne odpovedal. Overil som si, že oblasť nie je v chránenom území. Jediný dôvod, prečo sprievodcu k Mariensee asi nikdy nezverejnia je, že sa boja veľkého prísunu bouldristov na inak krehkom a útlom území v relatívne strmých svahoch. Ochotne vám však poskytnú informácie o každom bouldri.
Tajomno je vzrušujúce. A existencia ruly iba hodinu a trištvrte z Bratislavy obzvlášť. Zvedavosť a chuť spoznávať nové miesta vám z Mariensee dokážu vytvoriť destináciu snov. Už sa neviem dočkať, ako vám budem môcť napísať viac.
Oli
Komentáre