Petráč je trošku špecifická oblasť. Príliš sa s vami nemazná a nemusí byť vôbec náhodou, že vás uprace už po niekoľkých hodinách bouldrovania. Je to skvelý cieľ na krátke útočné výpady investované do nejakého projektu. Sem sa nechodí na týždňovú bouldrovačku, pretože rekonvalescencia po intenzívnom hladení drsnej žuly vyžaduje často viac dní. Áno, aj víkend z vás vie urobiť chudáka. Šťastného chudáka.
Petráč si vás totiž dokáže získať. Ak viete byť prieberčiví, píšem vám rovno plusový bod. V Petrohrade sa to oplatí dvakrát. Jednak pošetríte kožu, a druhak takmer naisto nájdete skvost, ktorý vám ukradne srdce.
Balvany majú svoj šarm, aj keď sú drsné. Viete ich milovať, aj keď vám odtrhnú kožu z prsta. Budete na ne myslieť napriek bolesti a prehrám.
Som si vedomý, že to píšem často, ale mám to tu rád. Tak špecificky, petráčovsky. Iste, bouldering na piesku… Áno, áno, nebol som tu 13 rokov. No v piatok som sa vrátil, aby som v nedeľu odchádzal s krvavým prstom, nezdolanou king lajnou na rováši, dogabaný ako po festivale sebadeštrukcie a hladný po skorom návrate.
Nehľadajte v tom paradoxy. Taký je bouldering v Petráči. Vlastne, taký krásny a intenzívny bouldering vie byť. Teraz by asi rieka uhla a šla cestou menšieho odporu. Ja som presvedčený, že ten odpor je základ a treba mu ísť naproti. Zahojiť rany a poľovať na termín návratu. Pretože bouldrista s krvavými prstami vie veľmi dobre, čo chce.
Oli
Komentáre