O pár minút neskôr mi na FCBK vyskočia Oliho fotky z Ciężkowic a okamžite mám potrebu namádžovať. Oli poskytuje všetky potrebné informácie rýchlosťou 10 viet, 6 linkov a jeden email s 27 prílohami za minútu. Odmenou nech mu je tento článok, ktorý píšem pomaly, aby ste ho nemuseli rýchlo čítať…
Času na tomto svete guľatom máme málo. Sme si toho vedomí a tak sa snažíme využiť čas čo najefektívnejšie. Po bouldrovaní plánujeme stihnúť obzrieť hrad Niedzica a Červený Kláštor. Na odchod o 6tej ráno sa nik nesťažuje, iba malá opička, čo mi ostala sedieť na hlave z predchádzajúceho večera ma potupne posiela na sedadlo spolujazdca. To ona môže za to, že baterky do foťáku ostali v nabíjačke. Aspoň, že Danov mobil celkom obstojne fotí.
Parkujeme okolo 9tej, teplota začína atakovať tridsiatku a ja si matne spomínam z Oliho článku ódu na chytovatý previs v sektore pri rieke. Realita a neskoršie opätovné prečítanie si článku odhalili, že chytovatý previs bolo jediné pozitívum v tomto sektore.
Po dvoch rozlezových bouldroch sa z nás začína na slnku dymiť a tak utekáme radšej do lesa. Dano sa nenecháva znechutiť oblinovými výlezmi, ktoré v tomto teple – ako by povedali na východe – „netrimu“ a dáva snáď 40 pokusov v bouldri Jesiony za 6B. Ďalších asi 20 v Lunatycy za 6A. Tvrdohlavosť, najlepšia vlastnosť začínajúceho bouldristu.
Rozstrapkané končeky prstov nás nútia zvoľniť, presúvame sa teda do sektora Borsuk, kde vyzobávame ľahšie stienkové bouldríky obliehané turistami, kým Betka sa zabáva zbieraním smetí, ktorých je tu žiaľ neúrekom.
Čas nás začína pomaly tlačiť, rozkladáme sa ešte pod Trzy Drogi za 6B+. Dano ma inšpiroval svojou tvrdohlavosťou, a tak veselo vysielam sondičku za sondičkou. Na nájdenie správneho prelezového softvéru si treba takmer odtrhnúť prso. Možno preto tento boulder Dano vynecháva. Asi nevie, že bez prsa sa lepšie strieľa z luku.
Na naše prekvapenie stíhame otváracie hodiny na hrade Niedzica a dokonca aj v Červenom Kláštore a v lúčoch zapadajúceho slnka sa vraciame späť do Prešova.
Dexo
Komentáre