Keď sme už uháňali s Marošom, Marekom a Mišom smerom na Linz a dážď bičoval naše čelné sklo, vedeli sme, že až také dobré to nebude. Nakoniec by nás cez noc malo čakať pár milimetrov zrážok. No pršať neprestalo do rána. Našťastie náš útulný domček nad priehradou v Lipne, hneď pod lyžiarskym svahom, ponúkal teplé postele a ešte pohodlnejšie bouldermatky rozložené, kde sa dalo.
Keď ráno kukám z okna, vidím len mlieko. Zasadol si na nás oblak a ešte k tomu mrholilo. Pane Bože! No netreba sa dnes na skaly ponáhľať. Naplánovaný sektor “Nad zastávkou” sme mali naozaj blízko a kamene počas oblačného dňa budú potrebovať asi sto rokov, kým preschnú.
Pre info, nepreschli! A tak sme už o 10:00 po 3 kávach a dvojchodových raňajkách trielili na skaly, veď bude ako bude.
Tunajšia žula je drsná a nerada nasáva. Naše jediné šťastie. Záchranou nám bol kameň č. 1 a 2, kde sa nachádzali naozaj pohybovo pekné bouldre v 5. stupni obtiažnosti. Po chytoch!
A tak sme sušili, mádžovali, sušili a skúšali, až kým sme všetky tie bouldre nepopreliezali: 110kV SD 5A, Proudotok SD 5B, Střídavě napjatý SD 5B, Dlouhé vědení 5C, Kladný potenciál 5B, Paralelní zapojení SD 5C a Zásuvka SD 5B.
Boulder Dlouhé vedení 5C je jeden zo skvostov sektora. 2 pohyby s krásnym pretlakom z veľkej poličky a dobrej nohy až kamsi ďaleko do hrany. Menší tu majú o zábavu postarané :)
Ku prvým dvom kameňom sme pridali aj pár vlhkých platničiek v lese: U moře 3, Levobok 3 a Pravobok 3.
Loučovice sú vychýrené svojimi platničkami, no hoc boli mokré, hrubé zrná žuly sa zakusli do lezečiek a (zväčša) nepustili. Samozrejme, bolo treba trošku viac citu v nohách a odvahy, za čo som na klubových (zväčša) lanolezcov hrdý. Všetci sa snažili aspoň o kúsok posunúť svoj limit, prekonať strach, nájsť si v mokrom lese balvan, ktorý ich vyzval na prelezový zápas.
A až sme vypili kávu, poliezli všetky – mádžom, kefkami a ponožkami – vysušené bouldre, nastal čas na poriadnu večeru. V penzióne pod Lipou nám výborne navarili, určite sa zastavte na čapovanú plzničku, šťavnatú panenku alebo steak na lávovom kameni!
Aj v nedeľné ráno sa nás stále držal náš oblak. Veď aspoň na dnes hlásili tých 15 a slniečko! No oblakom kladná predpoveď ani nehla.
Tak sa teda vydávame o dolinu ďalej do Vyššieho Brodu do sektoru Vrchol, kde dúfame vo vetrík, čo nám prefúka mokré šutre. Kadejaký vetrík aj bol, no skôr ho mala na svedomí večerná plznička a ranné ovsené vločky a v sušení kameňov nám veru nepomohol.
Začali sme teda sušením a preliezaním platničiek Rohožka za 3, Bochník 4 a Zakrojte si za 5A.
Postupne sme sa presunuli na kameň Kosmodrom a dali si Kosmonauta za 5A a Pravú hranu 5B. Boulderingový deň sme zakončili zložením tábora pod bouldrom Popálení Jána Husa 6B+, ktorý som ako-tak presušil a vymádžoval.
Istotne to je jeden z najkrajších previsnutých pilierov tohoto lesa. Impozantná línia, vysoká, gradujúce technické kroky so silovým nádychom a ako bonbónik morálový mantlík cez dobrú
hranu.
Po pár pokusoch sa mi boulder darí preliezť, no v danej podmienke by som ho hodnotil aspoň o stupeň ťažšie, keďže ľavá oblá hrana tvorená jemnejšou žulou bola takmer celá zatečená, a tá pravá, pozitívnejšia, bola tiež celá mokrá.
Chalani sa vytrvalo striedali pod bouldrom, skúšali kroky, sušili chyty, ladili program. Výlet sme ukončili naozaj parádnou sešn pod týmto skvostom. Ostatným nakoniec odolal, no Mišo bol naozaj blízko.
Ako som už veľakrát počul, do Loučovíc sa nechodí po čísla, ale po krásu tamojšieho lesa a po ladné kroky po, z machu sa vynárajúcich, žulových obroch. A presne také to bolo. Už sa neviem dočkať, kedy sa sem vrátim za sucha po ďalšie esá tohoto juhočeského parketu.
Jó, a na závěr předce nesměl chybět gulášek a knedlík, to by byla ostuda!
Adam
Komentáre