Neveľká Velá stala sa opäť naším cieľom. Sú to len tri mesiace, čo sme sa na oblinách vyprážali v 30-stupňových horúčavách. Odkaz našej poslednej návštevy v podobe nedolezených bouldrov preto nemôže byť prekvapujúci.
Dievčatá si rozrobili klasiku v podobe peknej oblej hrany Lišty jak prase 7A. Ani o 15 stupňov menej nakoniec nebolo kľúčom k prelezom. Kým si spomenuli a opätovne naprogramovali boulder, nenašli už síl k jeho realizácii. Majú to tu proste rady.
Na Velej je skutočne niekoľko krásnych bouldrov, pre ktoré sa oplatí oblasť navštíviť. Nie je ich veľa, ale z vlastnej skúsenosti viem, že vás dokážu tešiť aj po niekoľkých opätovných prelezoch stále rovnako. Poznáte snáď krajší boulder ako ten, čo sa nemíňa?
A potom sú tu také, ktoré vám postačia raz, ktoré vďaka svojej úmornosti nedosiahnu ani pätu hitparády. Až mi je ich ľúto… Fabulujem. Som strašne rád, že ich mám za sebou, nepociťujem voči nim žiadnu ľútosť, ha ha! Naliezť do nich znovu? Možno v treťom živote. Predpokladám, že skôr mi nestihnú splatiť všetku tú neestetickú námahu. Žlutý rákosník o tom vie svoje.
Velá, Velá… baby resty a ja tie bouldre, čo sa stále neminuli… Kedy to tu my všetko postíhame?
Oli
Komentáre