To číslo s písmenkom a prípadne aj so znamienkom je vlastne obrovský chudák. Nesie v sebe toľko zohľadnených aspektov a ešte sa nad ním často vznáša toľko otáznikov… Každý, kto vytvára nové bouldre si dobre uvedomuje, aká neľahká je úloha ošatiť novú líniu akousi trefnou klasifikáciou. Ono je to totiž do veľkej miery nemožné a dôvod je prostý – každý, kto príde k bouldru po vás – už nie ste vy.
Klasifikácia je preto orientačná, mala by byť pre vás smerodajná pri výbere bouldra vzhľadom k vašej výkonnosti. S obdobným odkazom odovzdávate svetu aj boulder, ktorý ste vytvorili.
V ideálne fungujúcom svete by sa ďalší prelezci mali k nadhodenej klasifikácii vyjadrovať. Hlavne pri mladých oblastiach je vývoj klasy obzvlášť dôležitý. Pozorujte svoje lezenie, progres v každom bouldri, omyly či úspechy. Možno objavíte fintu, ktorá problém výrazne zjednoduší, možno prídete na akýkoľvek trik, na ktorý autor bouldra neprišiel.
Zdal sa vám boulder oveľa ťažší? Na dané ohodnotenie bol pre vás príliš ľahký? Zaoberajte sa pocitmi po preleze, treba ich starostlivo „vypočuť“ a tlmočiť ostatným. Ideálne je, ak máte boulder aj s čím porovnávať.
V mnohých prípadoch príbeh končí konsenzom, klasa sa ustáli, pretože to tak cíti viacero prelezcov. Ako je potom možné, že vám sa ten boulder naďalej zdá taký náročný? Základy teórie smerujúcej k jednotnej dohode sú tak opäť podkopané.
Tu už smerujeme do hĺbky každej individuality, do sféry, kde už to nemá význam a nikdy mať nebude. Pretože ťažký boulder môže mať vo vašom svete aj nízke číslo, lebo to ste vy a iba vy viete, prečo si budete konkrétny prelez navždy veľmi vážiť. Budete si ceniť charakter a špecifiká bouldra, jeho podstatu, a nie jeho ošatenie, čoby lákavý odkaz svetu o svojej existencii.
Oli
Komentáre