V počte hodnom biliardového turnaja usedáme na terasu pod Končitou a hlavy spájame v myšlienkach na nedeľný bouldering. Atmosferické svetlo uzavrie nás do bubliny, dýchame vzduch spoločný, bouldrový, na nôte ktorého je veselo, v priestore ideálnom. Prásk, to už nočná hodina velí, prítmie sa vytratí v noc a posledná objednávka od tety milostivej za snami nás poručí.
foto: Oli
Vstávame medzi letmé kvapky. Ráno je neisté. Počas bohatých raňajok striedame sa v objednávaní, pretože nik už druhýkrát odvahu nenaberie. Jeden čaj, prosím ešte dve volské očká, presíčko to bude, ja si dám veľké, ja bez mlieka, bylinkový čaj, kto ešte potiahne tigra za fúzy?
foto: Oli
Ľudská dobrota, niekedy sršiaca, niekedy hlboko ukrytá, ale nakoniec predsa zvíťazila a raňajky bez prúseru obstáli. Tetu chatárku by som síce za kráľovnú úprimných úsmevov nenominoval, no možno som ju len stále správne neodhadol. Pupky plné a krok sun krok na Strapatú.
foto: Oli
Opäť o niečo ďalej ako naposledy. Tento sektor vzdialený aj tak nás vždy zláka, najmä polovičky naše jemné, ktoré onen pekný andezit omáknuť vždy túžia. Je tu pekne a pre niektoré bouldríčky sa oplatí i s potokom výdatným popasovať. Každý po svojom, len niekto neskôr závidí iným ich spôsoby suchšie.
foto: Oli
Dvojhodinový limit vyprší rýchlo, za zvukov radosti z piana, presúvame sa do centrálu. Tí, čo tu ešte neboli, túžia vidieť čo najviac a tí ostatní tiež túžia. Ukazujem chalošom legendu z Džungle. Pán múch mrká brvou zelenou, tož dáme jeden prelezík oťukávací.
foto: Oli
Pod ohniskom sa rozutekáme za svojimi bouldríkmi. Teplo robí svoje. Len prvá Končitá tento rok a už sa mi myšlienky strácajú v neskorej jeseni. Snáď sa ešte ochladí, bo prsty si tieto teploty neradi pripomínajú.
foto: Oli
foto: Oli
Slnko sa nám točí nad hlavami a zapisuje každú novú hodinu. Keď už narátame šiestu poobednú, nad pstruhmi sa opäť skláňame. Déjá vu, poviete si.
foto: Bugi
Len ten vzduch spoločný, bouldrový, je iný. Posmrdkáva odchodom.
Oli
Komentáre