Magicky situované kamene pôsobivých tvarov, úžasné prostredie a bouldre pre každého. K tomu v pamäti zakódovaná fotografia nádhernej previsnutej hrany, na ktorú som prvýkrát natrafil pred dvanástimi rokmi pri listovaní v alpskom sprievodcovi. Bolo zrejmé, že do údolia Felbertauern sa musím ísť raz pozrieť.
Oblasť nikdy v médiách príliš nerezonovala a postupom času ju z pozornosti vytlačili známejšie lokality. Opätovné oprášenie mojej túžby sa udialo až poslednými rokmi, kedy som sa zameral na vyhľadávanie rodinných oblastí. A keď mi Cyril potvrdil, aké je to vo Felbertali úžasné, začali sme doma hľadať vhodný termín.
Otvoril som knižnicu so sprievodcami a našiel zapatrošené dielo venované alpskému boulderingu. Rýchlo som nalistoval kapitolu Felbertal. Nič sa za tie roky nezmenilo. Znamenitý charakteristický tvar dvoch balvanov, ktoré akoby niekto od seba oddelil veľkým nožom. Na hrane toho menšieho visel pravdepodobne šťastný bouldrista a nebudem klamať – opäť som si zaželal, aby som to bol ja.
Prichádzame po období intenzívnych dažďov a údolie Tal des Wassers nezostáva nič dlžné svojmu názvu. V hlbokom kotle sa zbiehajú rozvodnené toky z okolitých svahov. Nájsť suché miesto na rozloženie vecí nie je ľahké. Naukladané kamene pri niektorých dopadoch navrávajú, že aktuálna situácia je tu celkom bežná.
Deťom sme pribalili gumáky a o zábavu je postarané. Zatiaľ čo veselo čvachtajú v každom potoku a čučoriedkovou fialovou zdobia svoje úsmevy, púšťame sa s Aďkou do prvých bouldríkov. Je radosť liezť opäť na žule.
Mysľou som už ale dávno lebedil pod bouldrom Libre soft. Hneď, ako sa mi naskytne príležitosť, hádžem matrace cez potôčik a púšťam sa do pokusov. Uvedomujem si, že boulder je presne taký, ako som si ho predstavoval. Nádherná previsnutá silová hrana s podšpičkovaním, pätičkami, oblinami aj lištami. A k tomu tá scenéria! Kombo ako hrom, keď nádhera narazí na krásu.
Privriem oči. Konečne si môžem za fotografiu z knižky dosadiť reálny obraz.
Nasledujúci deň je sychravý. Rozhodneme sa pre návštevu najväčších európskych vodopádov, ktoré sú vzdialené iba 30 minút cesty. Berte to ako fajn tip na restday.
Ďalší z ikonických sektorov vo Felbertali sa nachádza pri jazere Elisabethensee, ale tým, že je do veľkej miery zalesnený, bouldre tu schnú pomalšie. Samozrejme sme sa o tom museli presvedčiť. Výber sme mali na ten deň teda výrazne obmedzený, ale niečo málo sa (okrem náruživých bouldristov sušiacich mokré chyty) dalo na otvorenej čistinke nájsť.
O dva dni to už vyzeralo v sektore lepšie. Tešil som sa na previs s klasikami ako Princess of Hoathill či Buckingham Palace, no vzduch tu neprúdil a bouldre nepreschli ani po ďalšom dni. Zabávali sme sa na rozprávkovej lúčke a k večeru sme ešte nahliadli na parádnu hranu Schluck de Bruder. Zakrátko nás vyhnala silná búrka.
S Felbertalom sa lúčim spokojný. Odchádzam s krásnym zážitkom a čerstvou motiváciou k návratu. Pretože tých skvostov je tu oveľa viac…
Oli