Mojim predstavám o malom kamennom domčeku s útulnou záhradou zapadanou jesennými listami a s teraskou, kde si s tancujúcim slnkom na mihalniciach vychutnávam rannú kávu obkolesený dňami a týždňami vo Fontáči, sa doposiaľ nepodarilo dať reálne kontúry. Po februárovom narodení Lea to dokonca vyzeralo, že možno bude práve toto rok, kedy pretrhnem šnúru a do lesov Fontainebleau nezavítam.
Ale my sme chceli. Veď, kam inam ísť na prvý dlhší rodinný bouldrový výjazd, keď nie práve sem? Síce to nie je mesiac, no tri týždne sa môjmu snu aspoň priblížili.
Vďaka boulderingovým výjazdom som si veľmi obľúbil rutinu. Stali sa z nej krásne dni. Doma do nej môžeš vpadnúť znenazdajky, tu si ju volíš sám. Jediná jej nevýhoda spočíva v rýchlo plynúcich dňoch.
Fontáč je najkrajší na jeseň. Tá, keď sa vydarí, môže vás aj poraziť. Nenájdete tu štandardnú vzorku prírodných gýčov, očarí vás hlavne pestrý les v spolupráci s pieskovcovými (a pieskovými) radosťami.
Aj deťom sa tu veľmi páči. Lezúc po skalných námestiach poznávajú základné elementy lesa a vnímajú základné zložky rodičovskej pasie. To z nich postupne robí našich najlepších parťákov.
Deti lezú po štyroch, škriekajú, váľajú sa a džavocú, zatiaľ čo si rodičia na striedačku dopĺňajú energiu na vďačných bouldroch. Aj prechádzky so spiacimi ratolesťami tu majú nevšedný odlesk. Hocikam sa vyberieš, počítaj, že natrafíš na nejaký bouldrový sektor. Tiché miesta, ukryté pred väčšinou a s nezameniteľným čarom. Pozeráš na tie skvosty a nechápeš. Už vieš, kam chodia domáci. Majú svoje miesta.
V priebehu troch týždňov sme navštívili 13 sektorov, z toho sme mali len dva dni restday (niektorí iba jeden). Do Canonu sme sa vrátili trikrát, Sabots, Merciers, Guichot, Chats a Beauvais sme navštívili dvakrát. 4 sektory boli pre mňa úplne nové.
Koncentrácia oblastí je vo Fontáči takmer neuveriteľná. Ak by ste sa rozhodli za rôzne dlhé obdobie navštíviť každý deň iný sektor, pravdepodobne sa vám to podarí. My sme hľadali vhodné pre rodinky, s dobrým prístupom a zázemím pod skalami. Ani raz sme sa nepopálili, čím však nepopieram, že aká taká znalosť sa vám zíde.
Celkový charakter rodinného boulderingu je trošku iný. Snažíš sa užiť si svoj čas a nachvíľu sa stratiť v radostiach z bouldrového pohybu v krásnom prostredí na úžasných balvanoch. Na projekty nie je priestor, nakoniec, ten najväčší a najťažší práve mimo deky skúma podivuhodnú chuť piesku a má taký ten suchý výraz.
Som strašne rád, že som ani tento rok nepretrhol šnúru a pridal ďalší uzlík práve týmto výjazdom. Fontáč si zaslúži kontinuitu, vy si ju zaslúžite. Pretože toto je presne to miesto, ktoré možno hľadáte a ani ste o tom nevedeli.
Oli