Sundergrund. Žulovisko, kde hrajú sa večne mladí bouldristi a od kameňa ku kameňu stavajú si hrady zo snov. Čarokrásne miesto najlepšie opísateľné troma písmenami.
Bezstarostne lietajúci ľudkovia nad zelenou trávou bavia sa len tým, čo dáva zmysel ich životu. To sa nedá hocikde, ale v Sundergrunde áno. Tu vás neprekvapí ani fialová krava, škeriaci svišť ponúkajúci vám za hrsť odležaných dobrôt spod jeho pravého líca, nahatí ľudia všetkých vzrastov a strihov, ba ani pstruhy potočné pri partii žolíka.
Z tej absurdnej zmesi, ktorú bez okolkov hneď prijmete a poľahky s ňou splyniete, vyčnievajú bouldre, absolútne skvosty so šiestimi hviezdičkami z päťdielnej stupnice.
Rýchlo sa stali absolútnymi klasikami. Ideály skamenenej krásy, na ktoré by ste vedeli na záchode pozerať do nemoty a stále by ste sa medzi tie štyri úzke steny radi vracali, aj keby vám netrebalo. Je v nich mágia, vnikajú vám do otvorených úst, aby naháňali nechápavý dych a potom zbesilo vyrážajú očami späť. Roztancujú prsty, ktorým kradne rytmus až nástupová lišta, pretože vtedy už prichádza čas na novú kapitolu.
Liezť klasiky má jednu veľkú výhodu. Obrovskú motiváciu. To je mimoriadne dobré, lebo vďaka nej zabúdate na obtiažnosť bouldra a nemusíte sa zaoberať zbytočnými kalkuláciami či teoretickou konfrontáciou schopností s aktuálnym priebehom. Ženie vás na vrchol túžba za cenným skalpom, cenným hlavne pre vás, pretože koniec toho príbehu je len vo vašich rukách ako aj dôvod, prečo ste sa rozhodli doň vstúpiť.
Aj tie úspechy potom chutia ináč. Po pocitoch blaženosti, čo do tela unaveného červeným vínom pritiekli.
Vrie to vo mne aj druhý deň v Zillergrund Walde. Včerajšia idylka hrkoce v podvedomí a bráni radosti explodovať naplno i dnes. Nevadí, hodnotu lesa dokážem odhadnúť aj so zaplneným vreckom dojmov.
Horúce počasie poľuje na naše mozgy, aby si ich dochrumkava osmáhlo a vygumovalo z nás všetky spomienky. Nachádzame úkryt v hlbinách lesa, to tam sme v bezpečí.
Po borovicovo-levanduľovej krajine v Albarracíne na tróne s pánom z červeného pieskovca, po tiahlych sopečných kaňonoch so sukulentami a tropickými balvanmi na exotickom Tenerife, po nikdy nekončiacom údive nad Fontáčom, po atmosferickej Demänovej, či po čarodejníkmi z Magic woodu, si do vitrínky ukladám ďalší veľmi silný zážitok z Zillertalu. Máte aj vy svoju vitrínku?
Oli.
Komentáre