Mesiac v zajatí dažďa

Dnes je pekne. Pekne zima, ale aj naozaj pekne – slnečno, nikde ani obláčika. Deň ako vystrihnutý z brožúry o lepivých podmienkach. Je to vlastne logické, lebo dnes odchádzam. Vlastne neodchádzam, lebo ma skolila chrípka. Pozerať na takéto počasie spoza okna po 6 daždivých týždňoch, po najvlhkejšej jeseni akú som zažil vo Francúzku, to by nevymyslela ani španielska inkvizícia.

Bouldering vo Fontainebleau
Buthiers túto jeseň nebolo suchšie ako jemne vlhké
Bouldering vo Fontainebleau
Dračie šupiny v Canche aux Merciers

Tak som sa vyplakal, srknem si zo zdravotne prihriateho piva a skúsim na veselšiu nôtu. Za ten mesiac a pol sa mi na našom Boulderbase vystriedalo kopec ľudí. Niektorí noví a kopec stálic. Všetci to počasie vlastne niesli podstatne viac v pohode ako ja. Možno preto, že ja to počasie beriem akosi moc osobne. Práve počasie vie spraviť z „vpohode“ tripu, „megasuper“ trip. Nálada sa otáča za slnkom ako slnečnice a keď mesiac nesvieti, tak sa chveje aj môj neochvejný optimizmus. Minulý rok som mal o takomto čase nalezených 20 dní na jemnom piesočku, teraz mám vychodenú desaťvstupku do Karmy. Čo je vlastne fajn, lebo toľko, čo som tu naliezol na francúzskej umeline som nenaliezol dokopy za celý rok u nás – Tréning fajnowy, jak by povedal môj kamarát Paweł.

Bouldering vo Fontainebleau
Karma nie je zdarma
Bouldering vo Fontainebleau
Predturnusová návšteva Béorlots

Keby som chcel do celého príbehu vniesť trošku orientálnej metafyziky, tak tá Karma je asi karma. Predsa len – precestovať  50 dní po Škandinávii, aj keď v lete, iba s 3 daždivými dňami, kedy sa nič nedá? To si asi muselo niekedy vypýtať svoju daň. A zdá sa, že sa pripočítali aj penále z omeškania. Jedným slovom, keď nepršalo, bolo vlhko, keď prestávalo byť vlhko, začínalo pršať. A takto nejako stále dokola. Po týchto 6 týždňoch sa kľudne môžem zamestnať ako skokan zelený v počasí na jojke, lebo toľko už viem vyčítať zo satelitu a radaru portálu meteoblue ako NAKA z Kočnerovej Threemy. Príchod krúp viem určiť na sekundu presne, pokojne  sa spýtajte hocikoho z prvého novembrového turnusu. 3-2-1-Armagedon a už sme sa krčili ôsmi veľkí dospelí pod jedným malým previsom a fanfáru 4 jazdcom apokalypsy robil malý Matej nefalšovaným detským hysákom. Nebesá sa roztrhli, vyliali zbytočných 30mm za 10 minút, spláchli všetko to bakané mádžo, čo sa na chytoch ešte nachádzalo a bolo vybavené.  Niektorí sme stihli skoro 3 rozliezacie bouldre. Pomalší,  rozumej naivnejší meteorológovia, nestihli vytiahnuť z batohu ešte ani zahrievací expandér… Apríl v Novembri, inak sa to nedá nazvať. O štvrť hodinu sme už liezli na suchej skale v inej oblasti, tak 2km vzdušnou čiarou.

Bouldering vo Fontainebleau
Aspoň ku knihe sa obujem, keď už vonku prší
Bouldering vo Fontainebleau
Ďuri aj v tomto 6A našiel 7C krok
Bouldering vo Fontainebleau
Katka využíva pokrúpové slniečko v J.A. Martin
Bouldering vo Fontainebleau
Miro v rozlezovom 5C v Gorges aux Chats
Bouldering vo Fontainebleau
Po krúpach si Kubo užíva slnko v J.A. Martin
Bouldering vo Fontainebleau
Vlado skúša Jedajské triky na skale
Bouldering vo Fontainebleau
Temnota prichádza

Najviac som sa ale obával počasia pri juniorskom turnuse. Predsa len, mať na baráku zavretých 11 puberťákov, keď vonku prší, je klasický námet nejedného hororu. Tú karmu mám asi oslabenejšiu jak imunitu v tomto chrípkovom období,  lebo čo sa týka leziteľných dní, tak práve juniorský turnus vyšiel najhoršie. Je pravda, že keď sa to spriemeruje s minulým rokom, kedy ich týždeň bol najlepší za celý rok, nie len jeseň, tak z dlhodobého hľadiska sú vlastne stále vysoko nad priemerom. Takému Tristanovi, Zorke, Kurovi, Matejovi a Peťovi sa to ale zle vysvetľuje, keďže minulý rok neboli. Takto aspoň mohli ukázať akí sú silní na umeline všetkým lokálnym Frantíkom a za tie tri skalné dni dostať po prstoch a egu od miestnych pätiek. Nie nadarmo sa hovorí, že do Fontáču treba ísť s pokorou a bez prehnaných ambícií. Jeden deň si ale mladí borci celkom „zasedmičkovali“ a prvý rozlezový deň zase dali celý modrý okruh v Canche aux Merciers. Kto liezol akýkoľvek okruh vo Fontáči, vie, že to nie je žiadna brnkačka, aj keď pri pohľade na jednotlivé čísla v teple domova sa podceňuje veľmi ľahko.

Bouldering vo Fontainebleau
Juniorská úderka
Bouldering vo Fontainebleau
Mladé pušky útočia

Najlepšie to nakoniec vyšlo asi „LevelUPistom“ prvý climbingbusový týždeň. Tí boli po intenzívnych 4 dňoch vlastne celkom radi za rest day a aj keď počasie tiež nebolo zrovna ukážkové, stihol sa aj okruh, aj platničky, aj mantle a obliny, aj tancovanie okolo hrán. Po týždni mali aj vďaka Kubovi Novotnému fontáčovské lezenie doslova v malíčku :).

Bouldering vo Fontainebleau
LevelUP! svoj obed
Bouldering vo Fontainebleau
Adam v žltom okruhu Canche aux Merciers
Bouldering vo Fontainebleau
Kubo v hravej hranke v Rocher Canon
Bouldering vo Fontainebleau
Matej v žltom okruhu Canche aux Merciers
Bouldering vo Fontainebleau
Natália v žltom okruhu Canche aux Merciers
Bouldering vo Fontainebleau
Peter v žltom okruhu Canche aux Merciers
Bouldering vo Fontainebleau
Platničky naše každodenné
Bouldering vo Fontainebleau
Víťazstvo pred nástupom
Bouldering vo Fontainebleau
Kubové zaklínadlá

Ono to celé asi nebolo až také tragické. Veď prežila to koniec koncov aj Katka s rok a pol mladým Matejom, ale ako debutový fontáčovský zážitok by som im doprial trošku krajšiu jeseň. Posledný týždeň sa našťastie stretla hravá partička a spoločenské hry zachránili to čo sa počasie furt snažilo nahlodať. Veď kedy inokedy máš možnosť zahrať si 12 hodinovú partičku stolovej Hry o tróny? Neviem či sa ešte po tomto zážitku odhodlám k Zuzke na fyzioterapiu, lebo keďže to s nami dokázala dohrať bez rituálnej samovraždy, znamená, že to v nej ešte bude dlho doznievať a každú našu fyzioseansu začne určite masážou lýtok. To aby mi pripravila rovno kýbel pod otvor v masérskom stole, lebo to bez plaču nedám…

Bouldering vo Fontainebleau
Malý Matej spí, tak Katka môže drtiť
Bouldering vo Fontainebleau
Kubo v platničke v Gorges aux Chats
Bouldering vo Fontainebleau
Zuzkin debut vo Fontáči
Bouldering vo Fontainebleau
Slnko vždy len s tmavým pozadím

Na niečo ten dážď bol ale určite dobrý. Len ešte musím prísť na to, že na čo… Možno na taký ten reality check. Na také to vytriezvenie z mystickej melanchólie, že sa mi niekto/niečo chce za niečo pomstiť, alebo mi ubližovať. Stačí si možno len uvedomiť celý ten paradox, že jak mi je vlastne strašne super, keď jediné, čo ma mesiac a pol serie je počasie…

Bouldering vo Fontainebleau
Jesenné farby meškajú vo Fontáči mesiac oproti Bratislave
Bouldering vo Fontainebleau
Jeseň vo fontáči tento rok priala len impresionistickým fotkám
Bouldering vo Fontainebleau
Dramatické výhľady z J.A. Martin
Bouldering vo Fontainebleau
Keď je prázdno v oblastiach, tak aj zver sa dá stretnúť
Bouldering vo Fontainebleau
Objavovanie skrytých zákutí Apremotu
Bouldering vo Fontainebleau
Vízia budúcnosti

Tomaso