Nova 8C

Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2023 (1. časť)

Oli
Staré aj nové tváre, známe aj neznáme bouldre. Hromada zážitkov, eufória v žilách, spoznávanie nových miest, oprášenie lokálov, víťazstvá, zranenia aj prehry. Život bouldristu nie je ľahký. Už siedmykrát nám aktívni bouldroví respondenti z Česka a Slovenska dokazujú, že sa ním ale rozhodne oplatí žiť.
  1. Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
  2. Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?

ANDREJ CAPKO

1.

Barry White 8B, NÖ, Rakúsko

Môj najdlhší projekt a najťažší boulder, ktorý sa mi podarilo vyliezť až temer ku koncu sezóny. Od zimy 2022 som v Barrym strávil dokopy osem návštev. Ťažký prvý krok som riešil nástupom s vysokou pätou až temer za hlavou, čo ma v istom bode stálo zranený hamstring. Viackrát som padol už v záverečnom kroku do obliny, párkrát už za nočného svetla reflektoru.

Barry je strop, čo nie je môj silný štýl, aj preto mi dlhšie trvalo vyladiť dobrý softvér tak, aby som zvládol začiatok prefičať, spraviť ťažký crux a mať dosť precíznosti dobre trafiť záverečnú oblinu. Skrátka a dobre – parádny, komplexný problém.

El Gauhara 8A (flash), Zillertal, Rakúsko

Kto už lezie trochu dlhšie, prípadne má v malíčku databázu videí, určite si spomenie na toto video z Petzl Rock Tripu v Zillertali. Borci a borky v ňom lezú v hustom lese skrytý boulder po lištách so skokom na konci. Je to El Gauhara 8A. Teraz už neleží v hustom lese, ale na kopci nad polomom a rúbaniskom, ktoré po sebe zanechala smršť, aj tak je to však stále impozantný kus kameňa.

Počas jarnej víkendovky v Zilloši sme pod Gauharu zašli, lebo po daždi poskytovala malú nádej, že by snáď mohla byť suchá. To sa viac-menej potvrdilo a už pri prvom ohmataní som si pomyslel: „Toto by mohlo ísť flashnúť.“

Boulder sme chvíľu nechali, aby ešte trochu preschol, a po rozleze sme sa k nemu vrátili. Cyro gentlemansky išiel prvý pokus, ktorý takisto nemal od flashu ďaleko, aj to mi dodalo potrebnú motiváciu. Ten pocit ďalej opisovať nemusím. Všetko sedí, všetko hrá, ľahký ako pierko. Flashnúť Gauharu je sen, a o to vzácnejší, že som v jeho naplnenie temer od prvej chvíle veril.

Action Jackson 8A, Zillertal, Rakúsko

Slovami klasika: čistá fantázia! Za starou búdou na ľavej strane cesty do sektoru Sundergrund je skrytá táto skvostná kompresná hrana, ktorú som obdivoval už pri prvej návšteve Zillošu v roku 2018.

Bol posledný deň výjazdu a síl už nebolo na rozdávanie, no aj tak sme sa do bouldra pustili. Ak niekde nechať všetky sily, tak na takto peknom kameni! Môj prelez nebol z tých najelegantnejších. Neočakával som, že vôbec spravím crux, v záverečnom mantli som nebol najistejší, no nejako som to vďaka treniu celého predlaktia pretlačil až na vrchol. Cyro preliezol hneď po mne.

Ešte po ceste domov sme sa vytešovali z krásy tohto bouldra. Parádne bolo aj to, že sa nám takýchto prelezových vĺn, keď jeden nasleduje druhého, podarilo na jar hneď niekoľko. A zdieľať spoločne nadšenie je pocit na nezaplatenie!

2.

S týmto rokom som spokojný. Trošku ho naštrbilo letné zranenie, no okrem neho to bola úspešná sezóna. Začala sa, ako inak, v obľúbenom rakúskom industriále, ktorý bol ideálnou prípravou na repre sústredenie v Ticine. V Brione som poliezol viacero parádnych bouldrov, vrátane môjho najťažšieho flashu Darkness 8A/+. Veľmi si cením aj napríklad Frogger 8A, Nobody ist der Größte 8A, Pamplemousse 7C+ či Wie Im Urlaub 7C+.

Frogger 8A
Frogger 8A, Brione (foto: Sára Šimeková)

Zvyšok jari sa niesol v alpskom duchu. Bol som na pár výjazdoch v Zilloši, kde sa mi už okrem zmienených podarilo vyliezť napríklad aj Der Nihilist 8A+. Po prvý raz som zavítal aj do Felbertalu, úplná idylka, a okrem toho som si v jeden deň odniesol Libre soft 7C+ na flash a aj SD za 8A+.

Na jeseň, keď už bolo všetko ok, sme sa opäť vrátili k nášmu industriálu, keď padol aj spomínaný Barry, a okrem neho napríklad aj Old dirty bastard low 8A+. To je taká prerekvizita k SD, ktorý plánujem skúšať niekedy v budúcnosti.

Tento rok som chcel hlavne naliezť viac bouldrov 8A+, čo sa mi jednoznačne podarilo, a trošku podporilo pyramídku, ktorá má teraz omnoho stabilnejší vrchol.

Na slovenskej scéne tento rok vnímam silnú mladú generáciu, s viacerými mám tú možnosť viac či menej pravidelne liezť. Takým inkubátorom bolo napríklad sústredenie v Ticine, kde parádne poliezol Maňo Matúšek. Lujza Michalková a Sára Šimeková zas na ňom zdvihli latku slovenského ženského boulderingu na 8A+. Radosť sledovať je napríklad aj Marka Sedlačka, s ktorým často trénujeme na stene a ktorý tento rok takisto poliezol parádne veci. Teším sa, ako sa táto generácia vyvinie v najbližších rokoch.

Reprezentácia v Ticine
Reprezentácia v Ticine (fotil Pišta Bednár na statív)

Teším sa aj z nových bouldrov a potenciálnych oblastí. Tento rok bola v kurze Malá Studená dolina, kde povznikali parádne veci a kam som sa, bohužiaľ, nestihol pozrieť. Súčasný návštevný poriadok nie je, žiaľ, boulderingu veľmi naklonený, prakticky ho zakazuje, no verím, že nájdeme spoločné smerovanie spolu s ochranou prírody tak, aby bouldering v budúcnosti nebol v Tatrách vnímaný ako nežiadaný vandalizmus, ale ako príležitosť budovať si vzťah k Tatrám a k prírode všeobecne vďaka športu. Aj my, bouldristi, ale musíme byť zodpovední a priložiť svoju ruku k dielu tak, aby sme ukázali, že nám na Tatrách záleží a chceme v nich športovať s rešpektom k prírode.


SIMONA PILKOVÁ

1. + 2.

Môj bouldristický rok sa celý niesol v znamení boľavého ramena a tým pádom aj núteného pilovania techniky nôh. Okrem februárového výjazdu na grécky ostrov Tínos, krátkej letnej ochutnávky Val di Mello a októbrového sústredenia vo Fontáči som v podstate ani neliezla a aj tam sa bouldering obmedzoval len na plíženie a plazenie v položeninách, takže nemám ani top 3 bouldre.

Bouldering Tínos
Bouldering na Tínose

Keď človek nemôže liezť, o to viac sa oddáva práci a pri nej na to lezenie aspoň myslí. Pri písaní článkov a pri prekladoch som sa dostala k toľko ospevovanej umelej inteligencii Chatbot spoločnosti OpenAI. Údajne už stihla ohromiť aj akademikov, tak som sa rozhodla vyskúšať, čo vie o boulderingu. V krátkosti ma informovala o jeho vzniku a histórii a dokonca aj poradila, ako sa zlepšiť v lezení. Potom som sa jej spýtala na Toma.

Až vďaka umelej inteligencii som zistila, že o svojom manželovi vlastne nič neviem. Dokonca ani jeho „správny“ rok narodenia.

Nakoniec som si ešte preklepla nášho Oliho a priznajte sa, kto z vás o ňom toto tušil?

A tak si myslím, že ešte minimálne budúci rok nám AI s písaním článkov o našich bouldristických výkonoch roka nepomôže.


MARTIN HAPALA

1.

Red White Stripes 7A, Prilep, Macedónsko

Hezké pohyby s nádhernou expozicí nad Prilepem. Vylezeno snad na druhý pokus s velkou motivací od Magnuse, který mě točil a nedával prostor pro vytváření zbytečných prostojů. Vybral jsem ho především kvůli oblasti, která stojí za podzimní/zimní návštěvu.

Dynamite Tension Full Version 7C, Žurawnica, Poľsko

Cejdo, které mi neskutečně sedlo. Je to spíš silovka do ramen a břicha, žádný dlouhý krok, který by nás malé diskriminoval. Vylezl jsem to rychle, nicméně i tak nemohla chybět moje charakteristika v podobě pádu v posledním kroku. Samotná Žurawnica je taková pidi oblast v Polsku, kousek od Krakowa, která stojí za odpolední návštěvu (průvodce je na 27 crags).

Gurmán 7B, Lešov, Česko

Nádherné bejdo v zapomenuté oblasti na Vysočině kousek od D1. Samotný bouldr je kombinaci lištovačky a dynamických kroků. Je to vcelku vysoké, takže nahoře to chce i trošku odvahy. Vylezeno asi za 10 minut, v podstatě prvním ostrým, až jsem byl překvapený, že to šlo bez obligátního pádu v posledním kroku.

2.

Můj lezecký rok byl horší, než ten předešlý. Na bouldering bylo méně času, o to víc jsem byl ale s rodinou. Vždycky je to holt něco za něco. Nicméně syn Ondráš bude mít letos šest, takže očekávám svou velkou boulderingovou renesanci spojenou s výchovou nové generace. Na každý pád jsem ale rád, že jsem objevil nové oblasti, kde jsem nikdy předtím nebyl, nebo jsem je neznal. Kupříkladu Prilep v Severní Makedonii rozhodně stojí za návštěvu – je to pole boulderingem orané jen velmi málo a potencionál je tam obrovský.

Co se týče CZ/SK bouldrové scény, tak jsem nadšený z toho, že existují stále lidi, kteří jsou schopni a ochotni připravit venkovní bouldrové závody/setkání. Ten entusiasmus, který v nich musí být, aby byli schopni očistit desítky kamenů v úplně nových nebo reinkarnovaných oblastech, je ohromující a patří jim nehynoucí sláva. Osobně jsem byl v květnu v Lese Království u Dvora Králové a v září v Loučovicích. Obě tyto akce ve mně zanechaly hluboký dojem a náramně jsem si je užil (nejen bouldrově). Takže jenom houšť, rád se znovu zúčastním, případně přiložím ruku k dílu.


PETER „KMOCHO“ KMOŠKO

1.

Sezónu som začal v apríli po dvoch rokoch behania presedenou 5+ v LA SKALE. Na rozlez som si našiel novú mini oblasť Červený kameň pri Ilave, kúsok za domom, postupne tam pribudli bouldre do 7A+.

V máji som vyliezol na Pavúčej skale Jarnú únavu 7B, čo som bol rád, lebo som nikdy nevedel ani nastúpiť. Jún sme začali chodiť na skoré ranné výlety do Jasnej a do Tatier.

Bouldering Pavúčia skala
S kamošmi na Pavúčej skale (foto: Edo Homola)

Novoobjavený kameň Traumatológ bol parádny, super lezenie, len asi to neboli 7C, pretože to skoro všetko padlo po jednom dni a to sa mi zdalo byť veľmi prudké zlepšenie. Keď sa podaril vyliezť Kuriér 7C+, tak sa mi zdalo, že sa môžem vrátiť na Ilavu-Jedličné, kde zostalo pár projektov.

Na niekoľko návštev sa podaril SD k Twistu – žiadne nohy a ťažké nabratie spoďáku (7C). A tiež Relonge 7B – úplne nádherný pätovo-špičkový boulder, predĺženie kratšej verzie, ktorú vyliezol Vladisko, keď ja som bol slabunký rok predtým.

V júli som si konečne zvesil pytle z Naxomaxa 7B+ a Reality show 7B v Jasnej + padol Kuriér direkt 8A. Naozaj SD, tam som konečne využil, aký som veľký a ťažký, pretože vo veľa boudroch sa len krčím a lakťami si vyrážam kolená a zuby naraz. Hmotnosť pomáha v trení na obliny, takže nepotrebuješ žiadnu silu a všetko drží samo, len to podočahuješ.

Naxomax 7B+, Jasná
Naxomax 7B+, Jasná (foto: Edo Homola)

V Tatrách sme chodili aj na menej známe oblasti, napríklad pod Ostrvu, prípadne do Malej Studenej. Tam sa mi podarilo ešte dať Tokomak, ale tiež podozrivo rýchlo, tak si myslím, že to je predsa len trošku ľahšie.

Ak mám vybrať tri najlepšie boudre, tak by to tento rok boli Kuriér direkt 8A, Naxomax 7B+ a Twist 7C.

Bouldering v Malej Studenej doline
Bouldering v Malej Studenej doline (foto: Edo Homola)

2.

Myslím, že ľudia by sa mali vyjadrovať ku klasifikácii – zvyšovať a znižovať podľa toho, ako to cítia. Je to lepšie pre orientáciu ostatných. Napríklad: číselne ľahšie bouldre v Malej Studenej sú dosť podhodnotené, niektoré 6B+ by boli inde aj 7A. A naopak, niektoré 7C by niekde boli tiež 7A. Klasa sa utrasie naozaj len vtedy, keď to ľudia zapíšu tak, ako to cítia. Aspoň trochu.


MARTIN STRÁNÍK

1.

Kráter 8C/C+, Holštejn, Česko

Pro mě nejhodnotnější boulder EVER. Strávil jsem na něm hodně času, je to vlastně taková krátká cesta. Začátek 4 kroky za 8A+, pak přelez 10 kroků za 8A+, a na závěr už moc nemůžeš a ještě se musíš vymáčknout v několika krocích ne příliš opakovaného 8A+.

Kráter 8C/C+
Kráter 8C/C+ (foto: Kuba Konečný)

Musel jsem to hodně naběhat, už jsem to měl na vylezení a pak jsem ulomil chyt, čímž to ztěžklo. Nakonec jsem boulder vylezl až 11 výjezdem, proto navrhuji to lomítko C/C+.

Choceňský Sklep 8B, Sklapsko, Česko

Perfektní převislá deska s malýma lištama.

Dysonova Sféra 8B+ FA, Hlubočepské plotny, Česko

Nová stěnka v Praze, ultra malinký lišty v lehce převislý desce, více těžších kroků za sebou a až na tu řezavou bolest moc pěkné lezení.

2.

Moje bouldrová sezóna byla kratší, než obvykle. Hodně jsem se věnoval závodům a hlavně jsem se začal více realizovat na písku s lanem, to mě teď baví a tam mám ještě spoustu výzev.

Mám velkou radost, že Štěpán Volf zopakoval Warriora. Pak drží standard stále vysoko brácha – zopakoval např. Charizarda 8B(+) a Janča Vincourková, která předvádí, že ve stylu, který jí sedí, je světová třída.


EDGAR HILLER

1.

Znie to síce ako „klišé“, avšak práca, rodinné záležitosti a zdravotné problémy zaberajú hodne času, takže moje potulky sa v minulom roku obmedzili na blízke kremencové balvany v Malých Karpatoch nad Harmóniou. Vážim si prelezenie každého bouldra, samozrejme, vždy poteší, keď je to aspoň tá sedma.

Bludička 7C, Medvedia skala, Slovensko

Tento dlhý previsnutý boulder ma deptal dve sezóny, nechýbalo veľa k prelezeniu už v 2022. Rok 2023 sa niesol v znamení „blúdenia“ v Bludičke, avšak často mokrá skala ma striasla kdekoľvek a kedykoľvek. Pre mňa asi vrchol obťažnosti, čo ešte v stropoch zvládnem.

Via Lactea 7A+, Zochova chata, Slovensko

Tam, kde jeden nič nevidí, druhý (v tomto prípade Oliver) vidí a nájde pekný problém s približne dvadsiatimi krokmi s množstvom piat, špičiek a oblín. Myslel som si, že po druhej návšteve je koniec, ale ťažký natekajúci záver to natiahol na dlhšie.

Bouldering na Zochovej chate
Via Lactea 7A+

Mánička 6B+, Zochova chata, Slovensko

Ďalší pomerne dlhý a pekný problém na hrane, považujem ho zatiaľ za najkrajší v kremencoch Malých Karpát v šiestom stupni. Odporúčam každému. Lahôdkou so silovým záverom je aj opačný smer Marioneta 6C, ktorý potrápil. A keď Máničku spojíte s Marionetou, tak vznikne aj vytrvalostný bonbónik vhodný na tréning (7A/A+?).

Bouldering na Zochovej chate
Mánička 6B+

2.

Pre mňa je každý bouldrový rok super, keď som zdravý, vždy nájdem cieľ, pre ktorý musím urobiť hodne, takže aj rok 2023 sa radí k vydareným.

Na druhú časť otázky neviem odpovedať – okrem vedy, počasia, sporadicky politiky a stránky boulder.sk nesledujem na webe nič iné. A predsa len niečo: že Oli zase niečo zrealizoval na záhorskej strane Malých Karpát pri Rohožníku.


ZUZANA LEITNEROVÁ

1.

Dlouhá Tereza 7B+, Rudice, Česko

Parádny bouldrový traverz, ideálny pre ženy. A potrebuješ na to úplne všetko – silu v prstoch, techniku, dobrú mobilitu aj vytrvalosť. Veľmi pekné lezenie, už len vymyslieť betu dá zabrať. Tak doporučujem aj ostatným, boulder ma bavil a prelez sa nečakane podaril vďaka dobrej podmienke. Venovaný je pamiatke brnianskej lezkyne Terke Podbranej.

Dlouhá Tereza 7B+
Dlouhá Tereza 7B+

Fikmik 7A+, Ostaš, Česko

Boulder by som zaradila do tej kategórie, keď si pri prvom pohľade povieš, že to pôjde, a potom to dlho nie a nie vyliezť. Tak toto je presne ono. Chyty dobré, ale ďaleko, a ten previs tomu tiež nenapomáha. Posadíš sa pod to a zrazu nevieš odlepiť zadok zo zeme. Skúšala som to opakovane už nejaké roky dozadu a stále nič. Až tento rok som sa nenechala odbiť, kroky pospájala a vyliezla, ale girl style boulder to teda neni.

Kapky Potu 6C+, Blansko-Palava, Česko

Pohybovo pekný kúsok v tichu ostatkov blanského lesa. Tento rok som bouldrovala veľmi málo a toto bol taký pekný návrat nazad k boulderingu.

2.

Rok 2023 bol pre mňa plný zmien. Dúfala som v dobrý lezecký rok – plánov a cieľov som mala veľa, ale k väčšine som sa ani len nepriblížila, a to doslova. Buď ma trápili zdravotné problémy, alebo som trávila čas v práci či s rodinou. A rodina sa rozhodla, že chce jazdiť na bicykli miesto lezenia. Chápeš to? Veď lezenie je najlepšie na svete.

Půdem spodem 7C+
Půdem spodem 7C+, Rudice. Jeden z projektov, ktorý sa v roku ’23 nepodarilo vyliezť, tak snáď to klapne v ’24.

A čo ma prekvapilo na českej/slovenskej scéne? Veľa vecí, jednou z nich sú výkony našich elitných lezcov na závodoch, ide to míľovými skokmi dopredu. Na druhej strane mám pocit, že olympiáda veľa lezcov skôr rozdeľuje a deprimuje, než že by spájala ľudí a národy. A to druhé by sme v dnešnej dobe potrebovali viac.

A tiež ma prekvapuje štýl vzniku niektorých bouldrov, keď vznikajú tak, že sa existujúci boulder rozdelí (napríklad traverz) a pridá sa k nemu nástup zo sedu o jednom či dvoch krokoch. Tieto varianty vnímam skôr ako pracovné verzie a prepojky. Ale chápem, že lezecké denníčky sú hladné, každý si môže robiť a zapisovať, čo chce. Ale úprimne mi to nedáva zmysel.


ŠTĚPÁN POCHMAN 

1.

Delusion of Grandeur 8A+/B, Chironico, Švajčiarsko

V březnu jsme vyrazili na výjezd do Švýcarska a na týden jsme navštívili oblast Chironico, kde se mi povedlo něco málo nahamtat. Poslední den výjezdu jsem přelezl boulder Delusion of Grandeur, což je stará linka od Dave Grahama psaná původně za 8B.

Do svojí trojice jsem si ho vybral, protože mě kámen hnedka zaujal. První den po tímhle šutrem jsem přelezl boulder Einfisch Kleinfisch, který je taky psaný za 8B. Bohužel, první den se mi Delusion už nepovedlo přelézt, tak sem si musel dát rest a zkusit to poslední den. Nakonec jsem spodní cruxovou pasáž lezl odlišným způsobem, než je běžný, ale mě fungoval lépe. Klasifikace je někde mezi 8A+ a 8B. Každopádně krásný boulder.

Boulder začína v čase 14:46.

Bagr 8A/+, Labské údolí, Česko

Druhým bouldrem, který bych rád vyzdvihnul, je boulder Bagr za 8A/8A+ na levém břehu Labského údolí. Tento boulder vede vedle Dagra, který je za 8A. Rozdíl mezi těmito bouldry je, že Bagr vede bez levé hrany kamene. Kroky jsou super, linka vede v úplném stropě a je to jeden z nejlepších kamenů, které se v naší kotlině dají najít. Po jednom dni ladění programu jsem potřeboval ještě další dva dny, něž se mi povedl přelez.

Fenomén 8A, Modřín, Česko

Posledním bouldrem, který bych rád doporučil, je boulder Fenomén psaný za 8A od Martina Stráníka v oblasti Modřín na severu Čech. Jedná se o převislý kýl s poměrně nepříjemným výlezem.

Před pokusováním linky jsem nejdřív postavil menší dopadiště a pak mi zabralo dvě návštěvy, než jsem stanul na vrcholu šutru. Podle mě určitě jeden z top deseti 8A u nás. Já osobně si ho zapsal za 8A/8A+, protože mi přišel těžší než ostatní 8A-čka v okolí.


ĽUBOŠ UKROP

1.

Nabaču 7A, Psie skaly, Slovensko

Psie skaly – oblasť, ktorá len zriedkakedy býva predmetom nadchýňania sa bouldrových nadšencov. Vyčítajú jej nie príliš vábne prostredie, podgurážených trampov, prípadne miestami možno mäkkú klasu. Napriek tomu som si ju obľúbil. Áno, nejde o žiadny estetický skvost, najmä na jar je tu ale krásne. Ak máte šťastie, trampovia vám zabezpečia prelezový soundtrack. A mäkšia klasa zase možno umožní nazrieť do nepoznaných obťažností.

Tak to bolo aj v prípade miestneho 7A Nabaču. Ako som prišiel na to, že toto vyleziem, netuším. Keď sme s Hugom prvýkrát prišli na Psie, nevedel som kľúčové chyty ani podržať. Pravidelným skúšaním sa podarilo boulder po čase skrokovať, v ostrých pokusoch ma ale dlho Bača vyhadzoval vyžmýkaného zo síl okolo posledného ťažkého kroku.

Našťastie som pochopil, že je treba vrátiť sa za rysovací stôl a prísť s priamočiarejšou betou. To sa podarilo a po poslednej úprave – zakomponovaní špičky na odľahčenie úvodu (™ Martin) – v marci konečne prišiel prelez.

Krásavica nad Dunajom 6B+, Bratislava, Slovensko

Miestna klasika, ktorá pri sporadických pokusoch dlho odolávala. Najskôr kvôli nedostatku sily, potom kvôli nedostatku morálu pri exponovanom, aj keď nie extra vysokom, výleze. Jedna bezcieľna jesenná návšteva ale konečne priniesla prelez. Mohol za to aj Oli, ktorý sa tam nečakane zjavil pokusovať nejaké svoje monštrum. Bolo by trápne zoskakovať z výlezu pred jeho odborným zrakom.

Tapíria pieseň 6A, Bratislavské krematórium, Slovensko

Niekedy nie je na škodu prírode pri hľadaní línií trochu dopomôcť zadefinovaním obmedzení. Tých je v tomto prípade viac než dosť, ale výsledok je pohybovo parádny boulder prístupný pre všetkých.

Tapíria pieseň 6A
Tapíria pieseň 6A

2.

Sezóna bola fajn, po vybavení Nabaču ma ovládol pocit, že mám odpracované a už som to až tak nehrotil. Klasicky som si ale ešte naotváral veľa nových bouldrov, napr. na Rybníčku, takže aj ďalší rok bude čo doliezať. Na scéne vnímam pomerne veľa obscénne silných lezcov, ktorí si idú vlastnú ligu. Preto vždy poteší stretnutie s obyčajnými smrteľníkmi.


VERONIKA SCHEUEROVÁ

1.

Ribstole 8A, Sněžník, Česko

Moje dlouho vysněné první 8A. Jsou to vlastně celkově tři kroky, ve kterých jsem v prvních pokusech necítila žádnou šanci. Šla jsem se pak na chvíli věnovat vedlejšímu boulderu, kde jsem se také moc nehýbala, a před odchodem jsem se vrátila k Ribstolím, že si ještě alespoň vyzkouším zvednout zadek ze země v těžkém sit startu. K mému překvapení se mi to povedlo celé přelézt.

Raněný Superman Direkt 7C, Petrohrad, Česko

Krásná tříkrokovka po malých lištách. Tenhle boulder jsem si nadělila k narozeninám. Přijela jsem si sice pro 8A, ale bohužel den předtím pršelo a boulder, který jsem měla vyhlídnutý, byl mokrý. Superman mě sice lezecky na moc dlouho nezabavil, vylezla jsem ho totiž na druhý pokus, ale zato jsem asi hodinu chodila po lese a hledala ho.

Magic Bus 7B+, Fontainebleau, Francúzsko

Moje první návštěva Fontáče se moc nevyvedla. Celý týden nám propršelo. Ale vyladěním správné „holčičí“ bety se mi povedl přelézt tenhle známý fontáčovský stropový boulder. Je krokově zajímavý, silový a po docela dobrých chytech.

Magic Bus 7B+
Magic Bus 7B+

2.

Letošní sezóna byla ve znamení neustálých zranění a bolístek, ale také posouvání mé maximální hranice, jak v boulderu, tak na laně. Radost mám z toho, že se mi podařilo trávit na skalách více času, než předchozí roky. Dokonce se povedlo i pár zahraničních výjezdů. V další sezóně bych se chtěla skalám věnovat ještě víc.


MICHAL „FRODO“ DZURECH

1.

Oblélhaní 6C+/7A, Hradby u Kozla, Česko

Adam nás zobral do svojej domácej oblasti, kde sme na hrubom pieskovci poliezli veľa krásnych boudrov. Najkrajšie bolo veľmi technické Oblélhání po veľkých oblinách na hrane.

Oblélhaní 6C+/7A
Oblélhaní 6C+/7A (foto: Adam Váš)

La Corturi 6C+, Bratilesti, Rumunsko

Začiatkom augusta sme mali trip cez Rumunsko, kde sme navštívili niekoľko oblastí. Veľmi kvalitný a jemný „fontáčsky“ pieskovec bol v oblasti Bratilesti. La Corturi bol pekný lištový boulder v previse s veľmi zábavným mantlom.

La Corturi 6C+
La Corturi 6C+ (foto: Heňa Dzurechová)

Siste skvett 7A, Flø, Nórsko

Koncom leta sme boli pozrieť žulovú oblasť v Nórsku – Flø. Ponúka veľké množstvo bouldrov na rovnej lúke kúsok od mora. V oblasti sú prevažne ľahšie kúsky a toto bola jedna krásna previsnutá línia.

2.

Rok 2023 bol trochu menej bouldrový ako tie predchádzajúce, lebo som sa viac venoval svojmu lanovému projektu. Ale zato sa mi podarilo navštíviť parádne pieskovcové oblasti v Česku a Rumunsku a tiež žulové bouldre v Nórsku, ktoré určite každému odporúčam.


JANA ŠVECOVÁ (VINCOURKOVÁ)

1.

Nova 8C, Holštejn, Česko

Nova je boulder na Lidomorně v Moravském Krase. Je to vlastně druhá půlka Terranovi, do které jsem napojila sit start a boulder se ustálil na klasifikaci 8C. Vím, že nejoblíbenější boulder nemusí být nutně ten nejtěžší, ale v tomhle si nemohu pomoct a jelikož je to moje první 8C, tak na něj jen tak nezapomenu. 

Duna 8B, Česko

Obrovsky si cením přelezu boulderu Duna, který máme jen asi 5 minut za barákem (oblast bych raději nespecifikovala, ještě není veřejná). Boulderu jsem udělala FA a ohodnotila ho za 8B. Je to hodně můj styl, protože je to boulder za mikro lišty. Důvod, proč si přelezu tolik vážím, je ten, že poprvé za poslední 4 roky jsem konečně překonala zimu a byla jsem schopná lézt v chladné, zimní podmínce (boulder se mi podařilo přelézt v prosinci). 

Duna 8B
Duna 8B

Sviní mor 8B, Sloup, Česko

Tentokrát se jedná o boulder, který není můj styl a přesto mi zabral skoro stejně času jako Duna, který můj styl byla. Ale cením si ho proto, protože právě jsem sama sebe překvapila, že bych mohla takovýto boulder vylézt a seriózně se pokouším o přelez. Vlastně, celkem rychle se mi podařilo udělat všechny kroky a potom to bylo už jen o podmínce, kterou je těžké v Krase vychytat. Možná jste o tom už něco málo slyšeli. 

Sviní mor 8B
Sviní mor 8B

2.

Můj boulderový rok 2023 byl doposud nejúspěšnějším rokem ze všech. Je super vidět, že i ostatní holky do toho šláply a vylezly fakt těžké bouldery za 8A+, jako třeba Lujza Michalková, Sára Šimeková nebo Monča Jakubcová.


MARTIN ŠVEC

1.

Hampi Style 8A (flash), Modřín, Česko

Jednička bude jednoznačně Hampi Style 8A, nejen díky tomu, jak krásný balvan a linie to je, ale i díky stylu přelezu. Podařilo se mi tento ikonický boulder Modřínu (možná i severních Čech) totiž přelézt na flash.

Zážitek to byl velmi silný, v kombinaci s tím, že den před přelezem mi o něm místní vykládali, jak jim to dalo zabrat, ale že je to nejhezčí kámen na Modříně. Ještě u přelezu byli se mnou a hecovali mě, a navíc jsem ten den lezl boulderů celkem 6 a všechny jsem je dal na flash. Nějaké tři rozlezy, pak zmíněného Hampiho, Jardu Jágra 7C a na konec při odchodu jsem přidal na flash ještě boulder Nandala 7C+. Všechno to jsou linie, kterých by si každý vážil i samostatně. Byl to den nabitý emocemi až k prasknutí. 

Bitter Sweet 8B, Lofer, Rakúsko

Bitter Sweet je osmbéčko v rakouském Loferu, původně hodnoceno 8B/B+, nicméně jsem to dal druhý den hned po zahřátí. Myslím, že to bude dokonce i soft 8B, ale dvojka je to proto, že ten den jsem ještě flashnul moje první 8A, boulder Stranger thing, které se nachází na kameni hned vedle. Takže u mě letos pořadí určují asi hlavně celkové zážitky, než jen samotná klasa. Ten den jsem byl zase emocema až ve vesmíru, no však si to asi dovedete představit. A ta příroda okolo! To místo nemá chybu a určitě ho doporučuju.

Compstyle SD 8A+ FA, Hradby u Kozla, Česko

Krásná linie na moravských pískovcích, kterou už asi v roce 2002 zkoušel Tomáš Pilka a nepodařilo se mu to přelézt. Tento boulder pro mě má opět hodnotu spojenou s aurou místa a hlavně, že je to tak dlouho nezdolaná linie. Boulder je na Hradbách u Kozla a musím říct, že pro lezce všech výkonností (až po 8A+) je to asi nejlepší boulderování ve Chřibech.

Pro mě je to důležitý boulder hlavně z toho pohledu, že to ve mě zanechalo skvělý zážitek i přesto, že je to ta nejmíň impozantní linie ze tří, které jsem si na tuto zimu na Chřibech vybral za cíl přelézt (i přesto má 10 hvězd), takže motivace se vrátit na ty těžší, vyšší a impozantnější linie je prostě obrovská. 

Compstyle 8A+
Compstyle 8A+

2.

Můj boulderový rok byl nakonec dobrý, ambice byly vyšší, chtěl jsem konečně přelézt boulder Janja, kdy loni jsem nemohl kvůli potrhaným vazům v kotníku. Letos byl tento boulder neustále mokrý.

Nakonec jsem si rozlezl na Lidomorně ještě boulder Drift za 8C který se mi během 6 dní podařilo propojit na dvě prolínající se části, kde u boulderu s 15-kroky a dolezovým 7C boulderem je to pro mě známka, že to tam je, a je to pouze otázka času. Takže můj hlavní cíl na příští rok je jasný a s tím přišla i obrovská motivace začít trénink zase brát vážně. 

A co mě zaujalo/překvapilo? 

Jak málo se oceňují české výkony. Přibylo nám na české scéně pár bab, co zmáknou 8A, a to je podle mého názoru výkon hodný zmínky na lezeckých webech. A to už vůbec nemluvím o Jáchymovi Cinkovi, který konečně prolomil hranici 9a v Moravském krase a stal se tak druhým Čechem s 9-áčkem v Krase, a že by se o tom člověk někde dočetl, to ne.

(Poznámka redakcie: Martin nedávno založil na instagrame profil lezeni_czsk, kde pravidelne informuje o aktuálnych a zaujímavých prelezoch na československej lezeckej scéne!)


JURAJ GAZDARICA

1.

Il Bruttissimo Plus 8A, Val di Mello, Taliansko

Tento boulder na krásnej lúke s top výhľadmi patrí medzi klasiky Val di Mello (resp. jeho skrátená verzia Il Brutto). Vedel by som napísať samostatný článok na pár strán len o ňom!

Jeden z mála bouldrov, ktoré nie sú náročne na podmienku a dajú sa liezť vo veľkom teplotnom rozpätí. Rovnako príliš nezateká a aj po silných dažďoch a búrkach pomerne dobre vyschne (najťažšie kroky sa dokonca dajú trénovať aj počas dažďa). Po preleze to hodnotím ako šťastnú voľbu vzhľadom na podmienky, aké v Melle vládli celu jeseň.

Il Bruttissimo Plus 8A
Il Bruttissimo Plus 8A

Bad ass 8A, Val di Mello, Taliansko

Absolútna klasika a skvost Val di Mello. Pure bouldering, 45-ka, zopár malých líšt a takmer jedna beta. Krásne prostredie, tri minúty od auta, priezračná horská rieka, boulder na prvý pohlaď zahalený, neviditeľný a zároveň tak dostupný. V hlave som si o ňom napísal celý príbeh. A pritom cesta k prelezu netrvala vôbec dlho.

Už flash pokus napovedal, že to nebude nadlho – došiel som pod poslednú lištu, ktorú som netrafil. Ukázalo sa, že pre mňa najťažší krok. Následne pár pokusov na vyladenie a správne nastavenie tela. Dal som pár ostrých, ale nebol už nárok v ten deň. O dva dni na to už bol. A podmienka? No vychytať ju v tomto bouldri je takmer zázrak.

Dunaj Direkt 8A?, Bratislava, Slovensko

Tento rok to vyzeralo tak, že Val di Mello si zoberie všetky tri prvenstvá. A po návrate sa mi teda pár dní ani nechcelo do tréningu, a vlastne ani na skalu. No potom prišiel Tomášov 2. prelez bouldra Dunaj Direkt (FA Medveď) s dosť krkolomným softom. Ale už z pozretia reálnejším ako morfo soft od Medveďa. Tak som si dal návštevu a obratom mi zdvihlo náladku na lezenie. Silovo-technická miestna lahôdka. A nie, vyloženie päty nie je najťažšie, pre mňa dokonca ani nasadnutie, ale až finálny poskok do dobrej lišty.

Dunaj 8A
Dunaj 8A

Tomaso týmto prelezom otvoril skvelé možnosti tažkého bouldrovania, o ktorých síce Medveď vedel a hovoril o nich ostatným, avšak bolo potrebné nájsť aj adekvátny soft.

Vďaka patrí Tomasovi za námahu pri vymyslení softu a, samozrejme, najmä Medveďovi, že vlastne bouldering na Devíne je, a že je v takej kvalite a že je a hlavne bude aj v takej obtiaži (myslím tým boulder okolo 8B, navyše v zlatej BA pod nosom). Ja som vyrastal tých pár rokov práve a najmä tu a nedám na tú zasratú dieru dopustiť! Uvidíme, kam ma zase raz tento lokál posunie budúci rok.

2.

Zdá sa mi, že už aj na Slovensku sa pomaly prichádza na fakt, že na to, aby sme vychovali top lezcov, potrebujeme aj trénerov – či už lezeckých, fyzio, fitnes, psychológov… Zdá sa mi, že to ide dopredu. Aj keď sa o výsledky súťažného lezenia nezaujímam príliš, do uší sa mi dostavajú úspechy báb na šampionátoch. Len tak ďalej!

Na skalách naša elita potvrdila čísla aj tento rok – napriek podmienkam, aké ho sprevádzali. Hoci „špička“ nášho slovenského ľadovca je extrémne úzka, mladí rýchlo doťahujú skúsených, čo je veľmi dobré znamenie.

Čiže z toho mi logicky vychádza – viac mladých žhavých do ťažkého tréningu, a nebáť sa ísť aj pod vedenie! Áno, chápem aj ten začarovaný kruh, ale… Viac trénerov, viac úspechov.


JOZEF KORDOŠ

1. a 2.

Môj lezecký rok bol aj tentoraz bouldrový, ako ochotne dosvedčí aj môj denníček, ktorý som síce úspešne oživil, nezapísal som však doň ani jednu cestu na lane.

Sezónu som začal pomerne neskoro, až začiatkom marca na Chtelnici bouldrom Missky zubaté 6B+, ktorý by pokojne mohol byť č. 1 nielen v poradí. Nebol som dokonca ani sám, bol so mnou Frodo a aj touto cestou mu ďakujem za podporu a aj skvelé foto, čo mi z prelezu spravil. (Samozrejme aj chtelnickej zlatej hodinke v Amfíku, ktorá mu prihrala parádne svetlo.)

Ak to bola vtedy totálna pohodička a všetko sedelo, pri pokuse o predĺženie (Levá noha ďábla 7A) sa už pri nasledujúcej návšteve zo samotných Missiek vykľul vcelku problémik.

Hoci som predĺženie vymyslel pomerne rýchlo, dva ostré pokusy skončili vo výleze z previsu Missiek a na ďalší už neostala sila. Neviem teda, či o tú ľavú nohu nejde až pri tom kroku zo zubatých missiek do diery, z ktorej sa ide už do topu.

V mojom prípade určite išlo a trvalo to až do júna, kým som to pochopil. A keď nejakým zázrakom bola napriek tridsiatkam aj podmienka, tak to som poslal.

Missky zubaté 6B+
Missky zubaté 6B+ (foto: Michal Dzurech)

Pomedzi chodenie na Chtelnicu ako na klavír sa mi podarilo raz ísť aj na Peprovec a keby sa medzi moje top rátal aj boulder, ktorý som nevyliezol, tak by to bola Erózia 6C+. Jedinú (hoci vcelku nádejnú) session s Adamom som zakončil pádom z výlezu, no a druhý raz som sa už na Peprovec nedostal.

Raz sa podarilo ísť aj na Rybníček a aj odtiaľ by som mohol určite dať niečo, čo som nevyliezol, ale keďže som vyliezol Lištu na mesiaci 6C a páčilo sa mi to, patrí jej miesto v mojej top trojici.

Leto nejako ubehlo a na jeseň sme dali druhý ročník rodinného výletu na Ostaš. Na(po)časovanie bolo tentoraz veľmi zlé, pršalo hádam aj každý deň, napriek tomu sa podarilo pár razy ísť aj na skaly. Resp. vždy na tú istú, zvanú Kostka, ktorá bola vždy ako zázrakom suchá, ako aj súbouldrie v blízkom okolí, takže by sa to dalo vari považovať aj za lezecký výlet. Fakt, že Oliver nedal z výjazdu žiadny report, však svedčí skôr o opaku.

Môj tretí top boulder tohto roku je odtiaľto – Small fight 7A. A keďže som to flashol, mal by to byť výkonnostne aj štýlom môj top tejto sezóny. Ale úprimne, ako to už pri flashoch a OS prelezoch býva, veľa si z toho nepamätám. Zaujímavé určite na tom je aj to, že ten istý boulder môže byť pre každého úplne iný – taká Jitka si ho určite zapamätá na celý život. 7A-čka však neflashujem, tak asi tá klasa nebude celkom sedieť.

To bolo začiatkom septembra a zvyšok svojho roka som strávil v podstate na Chtelnici a, aby som to zhrnul, už som nič nevyliezol. Tak určiteee, dalo by sa písať aj o tom, čo som nevyliezol, ale to už som spravil vyššie, takže radšej spravím to, čo som nespravil na tomto mieste vlani. Rád by som sa poďakoval všetkým, ktorí investovali svoj čas, energiu a prostriedky do vytvárania všetkých tých skvelých a úžasných miest, kde som si mohol aj tento rok vynikajúco zaliezť. ĎAKUJEM!


VILIAM FERČÁK

1.

Hradné strašidlo azrabuk 7C+, Spišský hrad, Slovensko

Lištový balet na bouldrovom masíve pod spišským hradom, miestna klasika. Jej výnimočnosť spočíva v travertínovom materiáli skaly, ktorá nemá trenie, a dobrá podmienka tam pravdepodobne neexistuje, respektíve som ju ešte nezažil.

Posledný tanec 8A+, Zádiel, Slovensko

Minulý rok sa mi podarilo urobiť prvý prelez posledného nevylezeného projektu v notoricky známej košickej oblasti Zádielska tiesňava (hlavne pre viacdĺžkové športové lezenie). Silovo vytrvalostný charakter s exponovaným výlezom urobil naozaj krásnu bodku za mojím zádielským bouldrovým dobrodružstvom.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Viliam Jutka (@viliam.lomidrevo)

The Real Thing 8A+, Turniská, Slovensko

Z prelezenia tohto bouldra mám najväčšiu radosť, príbeh sa ale začal písať veľmi dávno. Keď som ešte pravdepodobne nosil plienky (a bouldering bol v plienkach určite), sa skupinka skalkárov rozhodla využiť klenbu Turnísk nielen na lezenie s lanom. Našli možnosti aj tesne nad zemou, no keďže sa im niektoré časti zdali príliš ťažké, vysekali umelé chyty.

Chrobáka do hlavy mi vložil Miloš Nemý, ktorému napadlo vyliezť čisto prírodnú líniu bez použitia vysekaných chytov. Strašne ma bavil celý proces – od vymyslenia jednotlivých krokov až po samotný prelez, ktorý ma nakoniec poriadne potrápil a zabral mi množstvo návštev.


PAVEL DUNDÁČEK

Vždycky jsem si říkal, že těch 365 dní je dost dlouhá doba na to, aby bylo o čem psát. Letošní rok se svými cca 35ti (slovy třiceti pěti) lezeckými dny mluví ale za vše a svůj předešlý názor jsem trochu přehodnotil.

Bouldering v Krase
Bouldering v Krase

Je sice pravda, že za těch pár letošních dnů strávených ve víru lezecké vášně se mi podařilo občas i něco vylézt. Je ale také pravda, že se mi občas podařilo i pěkně spadnout. Občas se mi dokonce podařilo spadnout i nepěkně. No a v půlce léta se mi podařilo spadnout nepěkně a ještě k tomu blbě. Od té doby jsem byl k dnešnímu dni lézt zatím jen jednou a ty předešlé vzpomínky a zážitky jsou příliš vzdáleny na to, abych si je dokázal vybavit ve všech svých barevných odstínech.

Bouldering v Sklapsku
Bouldering v Sklapsku

Doufám, že příští rok bude, co se lezeckých vášní a dnů v ní strávených týká, o něco bohatší. A když bude naopak o něco chudší na nepěkné pády a ty nepěkné a blbé se mi úplně vyhnou, nebude mi to vůbec vadit.

Jaro, léto, podzim, zima – na bouldrech je vždycky príma.


LUKÁŠ KOPOREC

1.

Začnem tak chytľavo. Tento rok som nevyliezol žiadny super výnimočný boulder. Podobne ako minulý rok, aj tento išlo lezenie trošku bokom, resp. aj na mňa doľahlo klasické žonglovanie medzi rodinou, prácou a lezením.

Povedal som si teda, že je načase vyťažiť z minima maximum a skúsiť nejaké nové miesta a bouldre. Pozitívne naladený, že keď už sa mi nepodarí to 7C, tak aspoň by som sa mohol udomácniť v 7B. No, tak jedno papierové som, tuším, aj vyliezol, ale podľa Miša je to max. 7A+. To mám za to, že chodím liezť s takým silným chlapcom.

Pop 7A, Chtelnica
Pop 7A, Chtelnica

No ale ďalších zopár pekných Á-čok sa mi podarilo a aj popritom žonglovaní vidím stále progres. Aj napriek tomu, že som bol celú jeseň chorý a nebola podmienka a mal som zranený prst (ďalšie výhovorky si doplňte). Tak sa teším, čo prinesie 2024.

Moje top 3 lokality v tomto roku:

Chtelnica

Tak dlho sa mi tam nechcelo trepať, kokos, veď hodina cesty a šliapať do kopca s matracmi. To je tak, keď je človek zvyknutý na Medveďku a Červený kameň. Vďaka tomu, že som sa presťahoval (ďalej od všetkých ostatných skál), tak sa mi Chtelnica priblížila asi o 10 minút. A to už bol veľký psychologický faktor, aby som konečne začal spoznávať aj túto machovú džungľu. A veruže som neoľutoval!

Vibrácia 7B, Chtelnica
Pokus do Vibrácie 7B, Chtelnica

Jasné, že som si rozrýpal desaťkrát viac bouldrov, ako som vyliezol, ale potešili ma klasiky ako Pop, 30tka alebo Vyvolávač slaniny. Za srdce ma chytili hlavne chtelnické highballíky, a keď sa mi podarí posilniť svaly zvierača, tak ich snáď zopár v novom roku aj pošlem.

Devín (aka the most secret spot v priľahlom vesmíre)

Keď začalo byť na Chtelnici teplo, začal som si ráno pred robotou dávať urino terapie na devínskom moonboarde. Veď čo človeka ráno lepšie nakopne, ako taký zatuchnutý závan chcaniek a iných telesných výlučkov pri s(h)itstartoch tunajších bouldrov. Ale zvykol som si a ocenil aj túto super možnosť. A postupne si zapísal aspoň bouldríky ako Morava, Latrinátor alebo Plazivé.

Balada Pro Banditu 6C, Chtelnica
Balada Pro Banditu 6C, Chtelnica

Rybníček

Toto je úplne iný príbeh. Krajšie prostredie široko-ďaleko nenájdeš. Vždy, keď kráčam na Rybníček, mám pocit, že začínam nejakú túru v Tatrách. Ten potôčik a tá roklina – rozprávka. Rovnako aj prostredie okolo skaly – krásny mach, staré stromy. Možno viac ako o lezení je pre mňa Rybníček o atmosfére. Odporúčam každému, lebo každý si tam nájde pre seba aj nejaký ten boulder.

Ja som sa zahľadel napríklad do Synov šťasteny, ktorí šťastne pustili, Lišty na mesiaci, Prvých šedín, z ktorých očakávam voľné pokračovanie do Plešky, snáď v 2024.

2.

Na lezeckej scéne ma zaujali brutálne výkony Eliáša Kyselu. Okrem toho, že zopakoval Procesor 9a a v Siurane vyliezol Estado Critico 9a, tak aj jeho bouldrový ticklist je pecka.


TOMÁŠ KERTÉSZ

1.

Girl on our mind 6B+/C, Rocklands, JAR

Tento rok sa mi splnil sen a vybral som sa na výhradne lezeckú dovolenku. A keď už má človek takúto možnosť, lokácia by mala byť podobne veľkolepá. Miesto menom Rocklands som registroval skôr z videí svetovej elity a ani vo sne by mi nenapadlo, že si tam raz zaleziem. Pripravoval som sa teda svedomito a už dva mesiace pred odletom som mal napozerané snáď všetky videá, ktoré túto oblasť hoci len spomínajú.

Na zozname kúskov, ktoré som chcel preliezť, bol jednoznačne na poprednom mieste aj boulder Girl on our mind. Keďže ide o obťažnosť pre mňa hraničnú, k skale som prišiel s obavami, či sa v tom vôbec pohnem.

Girl on our Mind 6B+/C
Girl on our Mind 6B+/C

Boulder nesklamal! Scenéria úžasná, skala krásna, dopad luxusný, kroky perfektné, a teda výhovorky nulové. Prvá polka cesty je super lezenie po veľkých chytoch v strope, po čom nasleduje prelez cez bruško na kolmičku, kde je to už len o „doleze“. Teda tak som to neskúsene a naivne napozeral ja.

Práve krok za bruškom – na kolmičke – sa totiž ukázal ako najťažší, keďže išlo o udržanie a priručenie líštičky, ktorá bola naviac pre moju postavu dosť nízko. Naskladať sa tak, aby som sa z toho pohol, mi zobralo približne pol dňa.

Pri pokuse, keď sa mi boulder podarilo dať, som už ani nedúfal a skôr som liezol, aby si telo „zapamätalo pohyb“. O to väčšia bola potom moja radosť sediac na vrchole skaly. Splnil sa mi sen – preliezol som dačo, o čom som dlho sníval, a slniečko krásne hrialo.

The Shield 6C, Rocklands, JAR

Skala Weichei, na ktorej je boulder s totožným názvom, je hneď na prístupovej ceste do hornej polky sektora Close Plateau a vyzerá už na prvý pohľad impozantne. Jediná úžasná línia skrz celú skalu a také krásne líštičky ako z časopisu. Človek si hneď povie: „Tak toto by som si skúsil.“ A ono to veľa ľudí asi aj skúsi, akurát je potrebné, aby sa daný borec či borkyňa dokázali pohnúť v 7C+.

Ono to je celkovo náročné, keď človek lezie okolo 6C a príde do Rocklands, porozhliadne sa a ako natešené dieťa v hračkárstve behá od šutra k šutru a pri každej druhej skale pozerá do 27crags, aby zistil, že daná preliezka/hračka je pre veľkáčov (7A a vyššie) a on tam ešte nedorástol. Na jednej strane je to motivujúce a naozaj to nakopne, na druhej strane frustrujúce.

The Shield 6C, Rocklands
The Shield 6C

A takto som skončil aj pri skale Weichei, až kým mi dakto nepovedal, že je tam ďalšia línia, ktorá sa ťahá po hrane a pripája sa k 7C+ pred koncom, kde sú už „madlá“. Boulder nebol ani tak krásny sám osebe, ako pocit, že som sa mohol zahrať na tak úžasnej preliezke. A aj keď som sa musel po prelez vrátiť o pár dní neskôr a zaplatiť krvou, ten pocit ma hreje dodnes.

6mi 7A, Fontainebleau, Francúzsko

Posledné roky trávime vždy pár týždňov rodinne vo Fontáči. Nie je to len o lezení a väčšinou som rád, ak sa na skalu dostaneme na 2-3 hodky. Tak sa stalo, že z nenápadného dňa sa vykľulo moje vôbec prvé 7A na skale.

6mi 7A Fontainebleau
6mi 7A

Áno, je to traverz a pravdepodobne soft 7A, ale na prvé sa spomína, nech už je to prvé čo chce (vytrhnutie zuba napríklad, určite mi nenapadlo nič iné). A tak aj ja rád spomínam na tento traverz končiaci previsom cez stisk a špičku okorenený mantlom na záver.


2.

Môj bouldrový rok bol krásny. Ako je krásny každý deň, keď sa môžem hrať v lese na skalách a užívať si samotu alebo spoločnosť podobne narušených jedincov.

Čo je ale pre tento rok nové, je, že som si obľúbil projektovanie. Je to ako nájsť nový rozmer – všetky tie „veľkáčske preliezky“ sú zrazu výzva a budúcnosť, a už nie „veci, na ktoré nemám“. Pocit, keď sa človek snaží, lúska a z nemožného sa stane možné, je návykový.

Na scéne ma baví sledovať ľudí, ktorí zasväcujú životy svojej vášní a srší z nich radosť, resp. borcov, čo dokážu vypnúť gravitáciu a vznášajú sa hore skalou.


Zostavili: Oli a Fero

Príspevky prešli redakčnou úpravou.

Druhá časť ankety bude online v priebehu januára! Zatiaľ si môžete pozrieť ankety z rokov 2017 – 2022.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *