Boulder.sk

Je zvláštne, ako veľmi sa vieme naviazať na jeden kus skaly, ktorý zrazu v našich očiach dostane tak veľký význam, že si ho spájame s vlastným úspechom a sebahodnotou.

Nech je svet akokoľvek turbulentný, kamene ostávajú rovnaké. Raz sú vlhké, inokedy zase plné tickmarkov, žula je však stále žulou a kremenec kremencom. Meníme sa len my sami. Niekedy je pre nás bouldering únikom, inokedy útočiskom, a občas aj zdrojom frustrácie. Na konci dňa je však predovšetkým vášňou, ktorá nás učí, kým sme. Od roku 2017 sa československých lezcov a lezkýň pýtame, ako svoju vášeň prežívali v ostatných 365 dňoch. A takýto bol ich rok 2024.

Bouldering ma veľa naučil. Jedno z jeho najcennejších posolstiev sa ukrýva v kompletnom stotožnení sa s neúspechom. V akceptovaní, že je podstatnou súčasťou hrboľatej cesty, na ktorej zakopnúť nie je žiadna hanba, práve naopak. Je to absolútnou nevyhnutnosťou, aby sme si vážili a užívali ďalší posun. A predovšetkým cítili, že už je naň čas.

Po bitke je každý generál. A aj tie reporty sa ináč píšu po návrate. Človek už vie, ako to dopadlo, spracuje emócie, doladí dojmy a uležané zážitky spätne preklopí na papier. Niekedy je ale škoda ukrátiť sa o záznam z prvej ruky. Pripomenúť si, čo bežalo hlavou v danom momente. Pretože kolorit okamihu vie byť ukrutne naturálny a má svoje čaro.

Oblasť Medených Hámrov a lomu Prepadlé za Borinkou je už nejaké to desaťročie známa pre svoj skalolezecký potenciál. Za posledné roky sa tu vďaka usilovným majstrom zrodilo množstvo ciest a dnes už patria Medené Hámre ich počtom medzi tie väčšie oblasti na Slovensku. Boulderingový potenciál je oproti skalolezeckému mierne v úzadí, no napriek tomu možno hovoriť o pomerne dobrých lokálnych možnostiach.